Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Národný pochod za život 2015:

Výzva pápeža Františka pri Anjel Pána: „Kto je pre mňa Ježiš?“

...Veriť v Ježiša znamená urobiť ho stredom, zmyslom nášho života. Kristus nie je doplnkový prvok. Je „živý chlieb“, nevyhnutná výživa. Pripútať sa k nemu v opravdivom vzťahu viery a lásky neznamená byť spútanými, ale do hĺbky slobodnými, vždy kráčajúcimi. Každý z nás sa teraz môže opýtať: „Kto je pre mňa Ježiš? Je to nejaké meno? Nejaká idea? Je to len nejaká historická osoba? Alebo je to naozaj tá osoba, ktorá ma miluje, kto dal svoj život za mňa a kráča so mnou?“ Kto je pre teba Ježiš? Si s Ježišom? Snažíš sa ho spoznávať v jeho slove? Čítaš denne evanjelium, kúsok z evanjelia, aby si poznal Ježiša? Nosíš malé evanjelium vo vrecku, v taške, aby si ho čítal kdekoľvek? Pretože čím viac sme s Ním, tým viac rastie túžba zostať s Ním. Teraz vás chcem poprosiť o láskavosť, urobme si chvíľku ticha a každý z nás nech si v tichu, vo svojom srdci, položí tú otázku: „Kto je pre mňa Ježiš?“ V tichu nech každý odpovie vo svojom srdci. „Kto je pre mňa Ježiš?“ [chvíľa ticha] ...

Prečo prísť na Národný pochod za život?

Dôvodov, prečo prísť na túto dôležitú udalosť je mnoho, napríklad:
chcem svedčiť o radosti zo života
snívam o Slovensku, kde pomáhame všetkým, aj mamám a deťom, rodinám
kde inde sa dá lepšie oslavovať a ďakovať za život a rodinu? 
chcem manifestovať za život a rodinu
ja som život dostal, chcem ho pre všetkých
chcem vystúpiť z prúdu ľahostajnosti
chcem sa zastať slabých a povedať ÁNO životu
chcem spravodlivosť pre každého
chcem pomáhať, vydať svedectvo a mobilizovať k službe životu a rodine

Už o mesiac sa 20. septembra 2015 uskutoční v Bratislave Národný pochod za život. Okrem pochodu centrom hlavného mesta Slovenska s odkazom radosti zo života každého človeka už od počatia, sa môžu účastníci tešiť na koncert Márie Čírovej, desiatky workshopov a diskusií, detský program, filmový pro-life festival a ďalšie lákadlá.

Otrokárstvo a kresťanstvo. Aký bol medzi nimi vzťah?

Jadro tvojej viery alebo halucinácia o zmŕtvychvstaní?

Pápež František - Práca je posvätná, dáva dôstojnosť rodine

...Bežne sa hovorí, že práca je nevyhnutná pre udržiavanie rodiny, pre zabezpečnie výchovy detí a dôstojného života pre našich drahých. O serióznom a čestnom človeku sa možno najkrajšie vyjadriť, keď sa povie: „Je pracovitý“ – je to pracant, usilovný človek, ktorý v spoločenstve nežije na úkor druhých. Je tu dnes toľko Argentínčanov, ako som videl, a poviem to tak, ako to my hovoríme: „Nežije zhora“ (Non vive de arriba) – rozumieme?

A naozaj práca sa vo svojich nespočetných formách, počnúc tou v domácnosti, stará aj o spoločné dobro. A kde sa možno tomuto pracovitému štýlu života naučiť? V prvom rade sa tomu učíme v rodine. Rodina vychováva k práci príkladom rodičov, otca a mamy, ktorí pracujú pre dobro rodiny a spoločnosti.

Inteligencia v prírode

Anjel Pána s pápežom Františkom: Eucharistia nám umožňuje konať tak ako Ježiš

...Predovšetkým otázky: čo znamená jesť Ježišovo telo a piť jeho krv? Je to iba obraz, spôsob vyjadrenia, symbol, alebo to poukazuje na niečo reálne? Aby sme dali odpoveď je potrebné vycítiť, čo sa odohráva v Ježišovom srdci, keď láme chleby pre vyhladnutý ľud. Vediac, že bude musieť pre nás zomrieť na kríži, Ježiš sa stotožňuje s tým rozlámaným chlebom, s ktorým sa delí, a tento sa pre neho stáva „znamením“ tej obety, ktorá ho čaká. Tento proces má svoj vrchol pri Poslednej večeri, kde sa chlieb a víno reálne stávajú jeho Telom a Krvou. Je to Eucharistia, ktorú nám Ježiš zanecháva s presným cieľom: aby sme sa mohli stať s ním jedno. Hovorí totiž: «Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom» (v. 56). Toto „ostávať“: Ježiš v nás a my v Ježišovi. Prijímanie je asimiláciou: tým, že ho jeme, stávame sa ako On. Ale toto si vyžaduje naše „áno“, naše priľnutie vierou.

Občas počuť ohľadom svätej omše túto námietku: „Ale na čo omšu? Ja idem do kostola vtedy, keď to sám cítim, alebo lepšie sa mi modlí osamote.“ Ale Eucharistia nie je súkromnou modlitbou alebo nejakou krásnym duchovným zážitkom, nie je to nejaká jednoduchá spomienka na to, čo Ježiš urobil pri Poslednej večeri. My hovoríme, aby sme dobre chápali, že Eucharistia je „pamiatkou“, čiže gestom, ktoré aktualizuje a sprítomňuje udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania: chlieb je reálne jeho Telom, darovaným pre nás, víno je reálne jeho Krvou, vyliatou za nás.

Redakčné články