postoy.sk

Syndikovať obsah
Aktualizácie: pred 9 hodinami 9 min

Festival Lumen už tento víkend v Trnave

6. jún 2014 - 15:51

Festival Lumen privíta svojich účastníkov v našom meste počas najbližšieho víkendu 6. – 7. júna. Keďže v posledných rokoch organizátori v programovej štruktúre myslia aj na Trnavčanov, mladých z okolia a rodinky s deťmi, city music festival sa stáva lákadlom nielen pre mladých kresťanov.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Mladí sa modlia za mladých

6. jún 2014 - 14:24

Týždeň od soboty pred Turíčnou nedeľou do nasledujúcej nedele už tradične patrí modlitebnej akcii Týždeň modlitieb mladých za mladých (T3M).

Kategórie: Cirkev, Médiá

Pamflet o Bezákovi

6. jún 2014 - 10:31

Teraz si prečítate o knihe, ktorej týmto nepriamo spravíme reklamu. Pritom si ju vonkoncom nezaslúži.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Doplnenie definície manželstva do ústavy je správna vec

5. jún 2014 - 11:57

Slovenský parlament včera doplnil do ústavy definíciu manželstva. Je to správna vec, a hystéria, aká sa okolo toho rozpútala, to žiaľ iba potvrdzuje.

Tags: 

Kategórie: Cirkev, Médiá

Aj cesta viery je kľukatá - Jarmila Homolková a Terézia Helena Hovancová

4. jún 2014 - 17:00

Príbeh nenápadných hrdiniek - rehoľných sestier, ktoré boli za svoju činnosť odsúdené a prenasledované komunistickým režimom.

Tags: 

Kategórie: Cirkev, Médiá

Znovu zosobášení katolíci a Eucharistia

4. jún 2014 - 7:50

Diskusia sa teraz zameriava na jednu starú otázku: či povoliť, alebo nie, znovu pristupovať k svätému prijímaniu rozvedeným, ktorí žijú v civilnom zväzku. Aké zmeny by to vyvolalo píše profesor Noriega.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Je toto demokracia? 28 eurokomisárov vetovalo silnú dvojmiliónovú petíciu

2. jún 2014 - 17:00

Nemusíte byť euroskeptikom, aby ste mali problém s Veľkou Európou.

Tags: 

Kategórie: Cirkev, Médiá

Vladimír Palko: Kresťanské eurootázniky

31. máj 2014 - 22:02

Petíciu 'Jeden z nás' Európska komisia pred pár dňami zmietla zo stola. Presne polovica členov komisie, vrátane predsedu Barrosa, pochádza zo strán EPP.

Tags: 

Kategórie: Cirkev, Médiá

Čo znamená Františkov výrok: „Kto som ja, aby som súdil?“

30. máj 2014 - 8:38

Categories: 

Na internete sa nastokrát cituje otázka pápeža Františka „Kto som ja, aby som súdil?“ Takmer vždy je za tým určité schvaľovanie homosexuálneho spôsobu života. Tomuto výroku sa približujú dva citáty z Písma: „Ktože som ja (Peter), aby som mohol prekážať Bohu?“ (Sk 11,17); „Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu?“ (Rim 14,4)

Pápež František vyslovil túto otázku v rámci rozhovoru pri návrate zo Svetového dňa mládeže v Riu. Hovoril o homosexuálovi, ktorý „hľadá Pána a má dobrú vôľu“. V tejto situácii by sa dalo povedať: „Kto som ja, aby som súdil?“ Čo však v prípade, že nehľadá a ani nemá „dobrú vôľu“?

Keby sa tento istý homosexuál reálne spovedal, kňaz by musel „posúdiť“, či dá rozhrešenie alebo nie, na základe svojho zhodnotenia, či je tento človek rozhodnutý „už nehrešiť“. Ak zhrešil a konal pokánie, jeho hriechy sú odpustené. Odpustenie však nie je povolením znovu sa vrátiť na staré chodníčky, i keď zmeniť svoje návyky je ťažké. Je možné, že znovu zhrešíme a znovu dostaneme odpustenie. Kresťanstvo je o odpúšťaní hriechov. Nerobí z hriechu nehriech.

Slová pápeža Františka „kto som ja, aby som súdil?“ sa zvyčajne chápu tak, že to, čo Písmo a Cirkev nazývajú „hriechom“, sa už za hriech považovať nemusí. Analogicky ani tí, čo praktizujú rozvod, antikoncepciu, homosexualitu, drogy, cudzoložstvo, potrat, experimenty s ľudskými plodmi a eutanáziu, by už nemali byť „súdení“, že konali niečo „zlé“.

Podľa tohto nesprávneho chápania sa Cirkev „zmenila“. Dokonca ani pápež, ako sám pripustil, sa nemôže platne vyjadriť o tých, čo konajú takéto skutky.

Vynaložilo sa veľké úsilie, aby sa ukázalo, že tento pápež nemal v úmysle zmeniť žiadne zo základných učení. Pripomenul len klasickú náuku, že posledným sudcom každej duše je Boh. Nemyslel tým, že by Boh náhle zmenil názor na rozvod, smilstvo, cudzoložstvo, potrat, homosexualitu, manželstvá homosexuálov, eutanáziu či iné bežne praktizované záležitosti.

„Kto som ja, aby som súdil?“ vlastne znamená, že zákony bytia vytvára Boh, nie my. A on ich naozaj vytvára. Sú pre naše dobro. Porušenie každého jedného z nich narušuje niektorý aspekt nášho bytia a dobra. Čo sa stane, keď robíme zo zla dobro, môžeme vidieť na životoch ľudských bytostí a spoločností.

„Hriech“ ako taký je zlo, to však nie je posledné slovo. Slobodne môžeme konať pokánie. Nový zákon začína výzvou „kajajte sa a verte”. Čo však nemožno „odpustiť“, sú „idey“, ktoré robia zo zla dobro takým spôsobom, že zlo obhajujeme ako „pre nás dobré“. Keď pápež František povedal „kto som ja, aby som súdil?“, často sa tomu rozumelo tak, že prakticky požehnal relativizmus. Mnohí ľudia sa dnes jednoducho „domnievajú“ že s pápežom Františkom Cirkev prijala „modernú dobu“. Implicitne pripúšťa, že jej povestné zákazy boli nesprávne.

Svätý Peter (Pompeo Batoni, 1740)

Už spomínaný podobný citát v Skutkoch apoštolov sa týkal spásy pohanov. Bezprostredne šlo o jedenie mäsa zvierat, ktoré Starý zákon označoval za „nečisté“. Peter, vedený samotným Duchom Svätým, má videnie. Vidí, že všetky zvieratá, krotké aj divé, sú čisté. Všetky sú dobré. (Túto pasáž často citujem svojim priateľom vegetariánom.) Peter trval na tom, že Zákon neporuší. Bol napomenutý. Má rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným. Nemá Bohu „prekážať“ (či súdiť ho).

Peter teda môže slobodne jesť alebo nejesť, čo len chce. Nemôže povedať niekomu, kto má rád prepelice alebo bravčové kotlety, že je „zlé“ ich jesť. Samozrejme, podľa tohto princípu nemožno odporúčať cukor, ktorý je dobrý, človeku chorému na cukrovku. Stále máme používať rozum.

Peter nedostal napomenutie len o jedle, ale aj o tom, kto môže patriť do nového spoločenstva. Peter si najprv myslel, že to majú byť len Židia. Zrazu však pred ním stojí Kornélius, rímsky vojak. (Sk 10) Mal videnie. Má ísť do Joppe a nájsť Petra. Peter si uvedomuje, že tohto človeka musí prijať.

Peter nakoniec hovorí: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.“ (10,34-35) Nehovorí, že Bohu je „milý“ ktokoľvek, kto vedie život, ktorý nie je „spravodlivý“. „Báť sa“ Boha zjavne znamená, že Boh niečo znamená, nie že znamená čokoľvek.

Slávna veta „kto som ja, aby som súdil?“ sa často stávala nástrojom na prevrátenie morálneho poriadku. Ľahko si potom možno pomýliť oslobodenie, ktoré spôsobuje racionálne konanie v rámci metafyzického a morálneho poriadku, so „slobodným“ konaním, pri ktorom existuje len to, čo „posúdim ja sám“, nech je to čokoľvek.

James V. Schall SJ
Autor slúžil 35 rokov ako profesor na Georgetownskej univerzite a je jedným z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. V poslednej dobe napísal knihy
The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba), Political Philosophy and Revelation: A Catholic Reading (Politická filozofia a zjavenie. Katolícka čítanka) a Reasonable Pleasures (Rozumné slasti).

Pôvodný text:“Who Am I to Judge?” Revisited, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Aká bude Celoštátna stratégia ľudských práv?

29. máj 2014 - 7:42

Tags: 

Categories: 

V júni 2014 by mala byť zverejnená finálna verzia Celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorá sa od mája 2013 pripravuje v gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Tvorbu Stratégie sprevádzali protesty mimovládnych organizácií (MVO), ktorým prekážal centralizovaný a nedemokratický proces prípravy stratégie. K mnohým dôležitým oblastiam ako napríklad výchova a vzdelávanie k ľudským právam neboli zástupcovia kresťanských MVO pripustení a nemali žiadny vplyv na prípravu materiálov. Na nasledujúcich riadkoch prinášame krátke zhrnutie procesu tvorby Stratégie a o ďalších podrobnostiach budeme čitateľov priebežne informovať.

Jún 2013

Otvorenie konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou a predloženie prvej verzie Stratégie.

Problémy: Text pripravený v krátkom časovom období, nevyvážený, ideologicky podfarbený najmä v oblasti výchovy a vzdelávania k ľudským právam (ďalej len ĽP) a posilneniu práv neheterosexuálne cítiacich ľudí bez zahrnutia ostatných znevýhodnených skupín (seniori, postihnutí, chudobní...). Veľmi slabé miesto mala v pôvodnej verzii aj kapitola spojená s vymožiteľnosťou práva, ktorú negatívne vníma na Slovensku takmer 70% občanov. V Stratégií chýbali aj oblasti ľudských práv, ktoré sú pre kresťanov prioritné: výhrada vo svedomí, ochrana života od počiatku po dôstojnú smrť, sloboda vierovyznania...

Pozrite si aj viac článkov k téme tvorby Celoštátnej stratégie ľudských práv Júl 2013

69 mimovládnych organizácií (MVO) podpísalo list predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi vo veci prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, ktorý bol odovzdaný na Úrade vlády 31. júla. MVO vyjadrili jednoznačný nesúhlas s danou podobou textu, vypracovali pripomienky zásadného i podrobnejšieho charakteru podľa jednotlivých organizácií – 150 stránková publikácia, ktorú vydalo Fórum života.

Odpoveď na list mimovládnych organizácií prišla od generálnej riaditeľky a tajomníčky Rady vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť JUDr. Barbary Illkovej. V liste informovala, že príprava bude prebiehať „v zmysle koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti v participatívnom dialógu tak, aby sa do procesu mohli zapojiť všetci aktéri ľudskoprávnej agendy, subjekty verejnej správy, nezávislé inštitúcie, akademická obec a občianska spoločnosť.“ Odpoveď na list MVO tu.

List ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi poslal aj predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský 11. júla. Plné znenie listu tu.

Október 2013

Stretnutie zástupcov MVO s ministrom Lajčákom, ktorý opakovane pozval do ďalšieho dialógu: „Chceme diskutovať o celku a jednotlivostiach so všetkými subjektmi, ktorých sa obsah pripravovanej stratégie dotýka a ktoré o to prejavia záujem.“

"V koordinačnej skupine mal náš jediný zástupca predseda FKI len poradný hlas. Riadiaci výbor – náš zástupca odmietnutý, Redakčný výbor – náš zástupca odmietnutý, čo znamená žiadny reálny dopad na ovplyvnenie procesu tvorby Stratégie."

November 2013 – začiatok 2014

Tvorba jednotlivých pracovných skupín, ktoré sú poverené vypracovaním čiastkových materiálov druhej verzie Celoštátnej stratégie ĽP. Niektoré pracovné skupiny boli vytvárané transparentne a fungovali efektívne (Pracovná skupina pre ĽP seniorov), do niektorých pracovných skupín sa začali pridávať ad hoc kritéria a požiadavky (Pracovná skupina pre práva LGBTI, Pracovná skupina pre výchovu a vzdelávanie k ĽP). Do pracovnej skupiny pre výchovu a vzdelávanie sa napr. hlásili naši odborníci vrátane riaditeľa Združenia katolíckych škôl a mňa hoci mám dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním z Európskej komisie. Žiaľ, naša kandidatúra bola odmietnutá. Zástupcovia občianskej spoločnosti v tejto pracovnej skupine boli výlučne predstavitelia občianskeho združenia Inakosť zastupujúceho záujmy LGBTI ľudí.

Odmietnutie našich zástupcov v riadiacich zložkách Stratégie: V koordinačnej skupine poverenej koordináciou celého procesu tvorby Stratégie náš jediný zástupca F. Neupauer, vtedajší predseda Fóra kresťanských inštitúcií, mal len poradný hlas. Riadiaci výbor – náš zástupca odmietnutý, Redakčný výbor – náš zástupca odmietnutý, čo znamená žiadny reálny dopad na ovplyvnenie procesu tvorby Stratégie. V redakčnom tíme, ktorého členovia sú honorovaní je navyše členka pôvodného redakčného tímu p. Dagmar Horná, ktorá už raz honorár za odmietnutú verziu Stratégie v roku 2013 dostala. Personálne zloženie riadiacich štruktúr je tiež ideologicky jednofarebné, čomu zodpovedali aj zápisy pracovných skupín a ich smerovanie. V záveroch z úvodného zasadnutia Pracovnej skupiny k príprave a finalizácii zverenej časti Stratégie z 24. januára 2014 sa minister Lajčák napríklad vyjadril, že považuje „podporu práv LGBTI osôb a politiku rodovej rovnosti za nespochybniteľné“, zatiaľ čo „témy práv nenarodených detí, ochrana tradičnej rodiny a manželstva ako zväzku muža a ženy, otázka náboženskej slobody a výhrady vo svedomí by mali byť súčasťou diskusií na workshopoch, v stratégii však nebudú explicitne uvádzané“.

14. apríla 2014

110 mimovládnych organizácií (MVO) protestuje proti procesu prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR (ďalej Stratégia). Ako sme uviedli spoločne s Marcelou Dobešovou na tlačovej konferencii k tejto téme v Dome novinárov v Bratislave, MVO využili všetky možnosti participatívne spolupracovať na príprave tohto dokumentu, napriek tomu v pracovných skupinách, ktoré majú za úlohu pripraviť podklady k Stratégii, dochádza k manipulácii v zmysle prijímania nových zásad a usmernení, alebo k zmene úloh pracovných skupín. Názorové spektrum mimovládnych organizácií, ktoré podporujú toto vyhlásenie, nebolo prijaté najmä na vrcholnej úrovni tvorby Stratégie. Nemajú teda žiadny vplyv na proces prípravy ani na konečné znenie dokumentu, ktorého prijatie vláda presadzuje v termíne jún 2014. Tlačová správa a zoznam MVO, ktoré podpísali vyhlásenie tu.

5. mája 2014

Traja kandidáti do Európskeho parlamentu (Veronika Remišová, Mária Raučinová a Stanislav Trnovec) protestujú proti postupu štátnych úradníkov pri príprave Celoštátnej stratégie ľudských práv, osobitne proti návrhu na ich vylúčenie z procesu prípravy len z dôvodu kandidatúry do Európskeho parlamentu. Ďalšie podrobnosti v článku hlavnespravy.sk tu.

"Je smutné, že zástupcovia občianskej spoločnosti sú vnímaní nie ako spolupracovníci, ale ako nepriatelia. Ak tento dokument pôjde proti postojom a hodnotám, ktoré vyznáva veľká časť kresťanského spektra, je potrebné Stratégiu dôrazne odmietnuť."

Apríl- máj 2014

Prebiehajú workshopy k jednotlivým oblastiam, ktorých cieľom je diskusia s občianskou spoločnosťou o vybraných témach. Tieto workshopy však nezaručujú, že názor občianskej spoločnosti bude zohľadnený v Stratégii. Príkladom je workshop o Podstate a zmysle ĽP, ktorého cieľ bol stanovený ako „vzdelávacie podujatie“ pre verejnosť.

Záver

Je predčasné hovoriť o tom, čo bude súčasťou pripravovanej Stratégie v júni 2014. Podľa jednotlivých materiálov sa však dá usudzovať, že Stratégia pôjde proti niektorým kresťanským postojom a kresťanské priority v oblasti ľudských práv zohľadňovať nebude. Príkladom je východiskový materiál z Pracovnej skupiny pre vzdelávanie a výchovu k ľudským právam, kde sa požaduje, aby rodové vzdelávanie, resp. vzdelávanie v oblasti presadzovania rodovej rovnosti bolo „prierezovou témou“ a neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania k ľudským právam, alebo aby do obsahu vzdelávania k ľudským právam bola zahrnutá téma LGBTI ľudí. V materiáli sa ďalej žiada „reštrukturalizovať obsah s ohľadom na témy ľudských práv a rodovej rovnosti a súvislosti s tým optimálne nastaviť i proces výchovy a vzdelávania“, ako aj vytvorenie študijných odborov orientovaných na problematiku rodovej rovnosti.

Všetci, ktorí sme sa na Stratégií ľudských práv a v pracovných skupinách angažovali, sme to robili dobrovoľne, vo voľnom čase a na úkor vlastných aktivít. Je smutné, že snaha občianskej spoločnosti ostala nevypočutá a jej zástupcovia sú vnímaní nie ako spolupracovníci, ale ako nepriatelia. Žiaľ, na vytváraní Stratégie sme sa nemohli podieľať ako plnohodnotní partneri a na jej výslednú podobu nemáme dosah. Ak tento dokument pôjde proti postojom a hodnotám, ktoré vyznáva veľká časť kresťanského spektra spoločnosti, je potrebné Stratégiu dôrazne odmietnuť.

Veronika Remišová
Autorka je spolupracovníčka Postoy.sk.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Pomoc pre rozvedených, ktorí hľadajú Krista

29. máj 2014 - 7:08

Categories: 

Dom prijatia Rodinkovo je známy predovšetkým svojimi duchovnými a formačnými programami pre snúbencov, rodiny, ale aj jednotlivcov. Nedávno sa organizátorom podaril vytvoriť slovenský rekord vo fundraisingu, keď cez darcovský portál ĽudiaĽuďom.sk počas desiatich dní vyzbierali 60 tisíc eur potrebných pre kúpu budovy, v ktorej pôsobili. Teraz jeho členovia prišli s novou myšlienkou a rozhodli sa podať pomocnú ruku tým, ktorí sa často ocitajú na periférii spoločnosti – rozvedeným.

Slovami Ježiša Krista: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním,“ chcú organizátori Rodinkova osloviť všetkých tých, ktorí prežívajú ťažké obdobie a sú za svoju situáciu odsudzovaní okolím, a predovšetkým neprijatí človekom, ktorý mal stáť po ich boku celý život. K novému projektu založili internetovú stránku rozvedenikatolici.sk.

Názov Rodinkovo ako miesto prijatia pre rodiny môže evokovať v človeku na prvé počutie možno protichodné pocity v spojení so službou rozvedeným. Ak by sme sa však nad tým zamysleli hlbšie, v dnešnej dobe je, žiaľ, málo rodín, ktoré by sa neborili s problémami rôzneho charakteru. Takýmito rodinami respektíve manželstvami sú aj tie, ktoré sa nachádzajú v kríze, ktorá smeruje k rozpadu rodiny alebo už vyvrcholila civilným rozvodom manželstva,“ vysvetlila pre Postoy.sk dôvod spustenia takejto služby jedna z jej zakladateliek Magdaléna Froncová.

"Webstránkou rozvedenikatolici.sk chcú organizátori Rodinkova osloviť všetkých, ktorí prežívajú ťažké obdobie a sú za svoju situáciu odsudzovaní okolím, a predovšetkým neprijatí človekom, ktorý mal stáť po ich boku celý život."

Aktivity v duchu pomoci rozvedeným podnikol už minulý rok duchovný správca Rodinkova Roman Seko, ktorý zorganizoval dve duchovné obnovy pre rozvedených. Fakt, že na prvé duchovné obnovy sa mnoho ľudí neprihlásilo, ich viedol k zamysleniu sa nad tým, ako spomínanú cieľovú skupinu osloviť. K rozvíjaniu tejto činnosti ich inšpirovali aj slová pápeža Františka, ktorý vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium povzbudzuje ľudí, aby išli ohlasovať evanjelium na periférie spoločnosti. „Jednou z takýchto periférií priamo v katolíckej cirkvi v istom slova zmysle sú aj rozvedení,“ uviedla Froncová. „Vzhľadom nato, že internet považujeme za dôležitú súčasť evanjelizácie, rozhodli sme k rozvedeným katolíkom priblížiť aj prostredníctvom webstránky,“ doplnila.

„Hlavnou víziou stránky, ale aj celkovo našej služby, je dať ľuďom nachádzajúcim sa v bolestnej situácii rozvodu nádej a povzbudenie, že Boh, a teda aj Cirkev stojí pri nich a že ich miluje a prijíma so všetkým, čo prežívajú, a že v Bohu nájdu uzdravenie a silu,“ zhrnula Froncová a doplnila, že ich najbližšie aktivity budú smerovať k ďalšiemu zveľaďovaniu obsahovej a funkčnej časti webstránky. „Budeme sa snažiť nadviazať aj spoluprácu so spoločenstvami, ktoré sa venujú pastorácii rozvedených, a pripravujeme aj ďalšie duchovné obnovy pre rozvedených, ktoré sú naplánované na september,“ uzavrela.

Webstránku Rozvedení katolíci založila skupina veriacich katolíkov, ktorí si prešli skúsenosťou rozpadu manželstva a zastrešuje ich Dom prijatia pre rodiny Rodinkovo. Stránka už ponúka odpovede na mnohé otázky, napr. v častiach „Zlyhal som, ako sa na mňa teraz pozerá Boh?“ či „Čo na to hovorí Cirkev?“ autori približujú cirkevné učenie pre rozvedených cez viaceré príklady z katechizmu, od Benedikta XVI. či z evanjelia. Zdôrazňujú, že „Boh Ťa neodsudzuje, aj napriek tomu, že Tvoje manželstvo skrachovalo. Bolí ho to, pretože Ťa miluje. Miluje Ťa a chce pre Teba len to najlepšie. On dal svojho syna Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži aj za Teba, Tvoj život, Tvoje zlyhania, On trpel na kríži spolu s Tebou a prežil aj bolesť Tvojho rozvodu a spolu s Tebou ju prežíva aj dnes.“ V časti svedectvá uverejnili aj príbeh ženy, ktorá po rozvode s neverným manželom prechádzala ťažkým obdobím a postupne našla cirkevné spoločenstvo, ktoré ju prijalo.

Na webstránke je aj niekoľko vyjadrení kňazov, jedno z nich je od prof. Ladislava Csontosa SJ, ktorý sa pastorácii rozvedených dlhodobo venuje: „Zdá sa mi, že situácia rozvedených je podobná tým, ktorých postihlo zemetrasenie alebo stroskotanie. Ostatní by sa mali správať rovnako, ako sa správajú pri iných pohromách. V tej chvíli netreba hľadať vinníka, ale treba pomáhať tým, ktorí to naliehavo potrebujú.“

Daniela Matejovičová
Autorka je študentkou žurnalistiky na FF KU v Ružomberku.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Homosexuál Philippe Ariño: Cirkev o homosexualite pochopila všetko

27. máj 2014 - 21:31

Categories: 

Od roku 2002 sa pohybuje v parížskom homosexuálnom prostredí, ktoré skúma, analyzuje a dokumentuje. Philippe Ariño začínal ako stredoškolský profesor španielčiny, potom ochotnícky herec, neskôr animátor v rádiu a autor siedmich publikácií o homosexualite. Bol pri zakladaní hnutia La Manif Pour Tous, aj keď názorovo sa s ostatnými osobnosťami hnutia nezhoduje. Raz organizátor, inokedy účastník konferencií o homosexualite, ochotne podáva svoje svedectvo na školách a v médiách. V septembri mu vyjde album a koncom roka ďalšia kniha. Spôsob, akým hovorí o homosexualite, nás asi prekvapí, ale zaiste rozšíri naše jednoduché videnie sveta homo-hetero a prinúti sa zamyslieť. Je pre neho paradoxom, že tí, ktorí neveria v Pravdu, nám tvrdia, že Ju vlastnia.

Naši čitatelia vás asi nepoznajú. Čo by ste im o sebe povedali?

"Veľa ľudí sa na mňa pozerá ako na mimozemšťana, pretože som homosexuál a zároveň praktizujúci katolík."

Volám sa Philippe Ariño. Mám 34 rokov a bývam v Paríži. Blogujem na stránke l’Araignée du Désert (Púštny pavúk) a napísal som Slovník homosexuálnych symbolov, jedinečný vo svojom žánri. Veľa ľudí sa na mňa pozerá ako na mimozemšťana, pretože som homosexuál a zároveň praktizujúci katolík, a pretože tvrdím, že zväzok dvoch môže byť skutočne šťastným - a hybnou silou svätosti! – vo chvíli, keď homosexualita je identifikovaná a ponúknutá Cirkvi a svetu bez praktizovania.

Napísali ste viacero kníh o homosexualite, o homofóbii, atď. Vaše názory však nie sú založené len na štúdiu, ale predovšetkým na vlastnej skúsenosti. Mali ste viacero homosexuálnych vzťahov, ale pred tromi rokmi ste sa rozhodli žiť v zdržanlivosti. Čo sa stalo, čo vás viedlo k takému rozhodnutiu?

Keď som pochopil, že moja nespokojnosť v homo „zväzku“ nevychádzala ani z úžasných chlapcov, z ktorými som chodil, ani zo mňa (tiež som úžasný), ale jedine z praktizovania homosexuality a z dôsledku odmietnutia rozdielnosti pohlaví v každom zväzku homo a hetero, tak som prestal zo dňa na deň. Nepotreboval som vyskúšať všetkých chlapov na svete, aby som nakoniec objavil to, čo som vždy vedel: že pravá Láska nie je otázkou úprimnosti, citov alebo opory, ale otázkou tela a akceptovania rozdielnosti pohlaví. Milovať znamená vybrať to najlepšie stelesnené, to najlepšie možné, a nie len niečo „primerané“ alebo nejaké „zabezpečenie“.

Raz ste povedali, že zdržanlivosť vám dala slobodu. To je istý paradox, nemyslíte?

Väčší a trvalejší pôžitok je vtedy, keď prestaneme fajčiť, ako ten malý pôžitok „zapáliť si jednu“ pravidelne. To istí platí pre homosexualitu. Ďaleko väčší pôžitok je z jej nepraktizovania, ako z praktizovania. Môžte mi veriť, spoznávam teraz všetky výhody a žiadne nevýhody (okrem odopretia si sexuality... ale tá bez skutočnej lásky, to je des a trápenie!). Viete, sloboda, to nie je podriadenie sa všetkým naším impulzom. To je rozhodnutie ich usmerniť, aby sme z toho dostali to najlepšie. Mám viac pôžitku z odopretia si toho, čo mám rád (sex a homosexuálna citovosť), ako z konzumovania a ničenia tých úžasných nezištných mužských priateľstiev, ktoré mi dávajú radosť zo života.

"Väčší a trvalejší pôžitok je vtedy, keď prestaneme fajčiť, ako ten malý pôžitok 'zapáliť si jednu' pravidelne. To istí platí pre homosexualitu. Ďaleko väčší pôžitok je z jej nepraktizovania, ako z praktizovania."

V knihe Homosexualita popravde popisujete homosexualitu ako utrpenie, ktorým sú všetky homosexuálne osoby poznačené. Skutočne si myslíte, že to platí pre všetkých? Azda sú aj takí, ktorí toto vôbec utrpenie nepociťujú.

Ak necítime bolesť, to ešte neznamená, že netrpíme… predovšetkým v atmosfére tohto sveta, ktorý banalizuje všetko ľudské utrpenie pod zamienkou, že nikto by nemal trpieť, a že všetci majú mať možnosť „sa zamilovať“, žiť vo „zväzku“, užívať si. Nechcem „homosexualizovať“ znásilnenie, a ani netvrdím, že medzi znásilnením a homosexuálnou túžbou je priame spojenie (aj keď asi 90 mojich homosexuálnych priateľov priznalo, že boli znásilnení). Len sa snažím ukázať, že homosexuálna túžba je celosvetovým znakom strachu zo sexuality a z absencie ľudskej slobody. Homosexualita je len jedno konkrétne zranenie (u niektorých sa zafixovalo ako erotická túžba) v rámci celkového zranenia, akým je sexualita (pochádza z latinského „secare“, teda oddeliť), akým je zložitosť zjednotenia muža a ženy, a akým je dedičný hriech.

Podľa vás „Cirkev o homosexualite všetko pochopila“. Tu asi katolíci budú súhlasiť, ale myslíte, že to niečo hovorí aj tým, čo Cirkev neuznávajú alebo sa z nej vysmievajú?

Nemýľte sa. Moje názory nie sú ani zďaleka prijímané všetkými katolíkmi a vôbec ich netešia, lebo im hovorím, že ak homosexualita existuje, je to preto, že v ich manželstvách nie je dosť lásky, a pretože sa vzdialili od Cirkvi. Je tam čo naprávať. A pokiaľ ide o homosexuálne osoby, tie práve preto, že trpia vo svojej identite a vo svojej láske, sú obzvlášť otvorené duchovným otázkam... aj keď kvôli pýche často nepriznávajú ten smäd po viere a prezentujú sa ako ateisti. Ale je veľká priepasť medzi tým, čo si myslia vo veľkej skupine a tým, čo spoznávajú o svojej homosexualite vo svojom srdci. V momente, keď sa prestanú na niečo hrať, a keď sa na seba pravdivo pozrú, vtedy ostanú odzbrojení a píšu mi množstvo emailov. V súčasnosti dostávam veľa dôverných mailov od bratov homosexuálov, ktorí sa mi skryte priznávajú, že som vo svojich prácach popísal veľa presných momentov z ich života... pričom som predtým tých ľudi vôbec nemal ako poznať. Táto znepokojivá podobnosť, ktorú som zdôraznil, v nich účinkovala ako nejaká vnútorná bomba. A tá stále vybuchuje!

Možno teda povedať, že Cirkev je najlepšie vybavená a vyzbrojená pomôcť týmto osobám. Robí to dobre a dostatočne?

Katolícka cirkev to robí veľmi dobre. Podarilo sa jej dať do praxe jednotu medzi Láskou k blížnemu a Pravdou. Sú však v Cirkvi niektorí ľudia, ktorí majú čo doháňať, pretože nie vždy dobre počúvajú, čo im Cirkev hovorí a neberú dostatočne do úvahy presnosť výrokov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. o homosexualite! Ešte stále si príliš veľa veriacich myslí, že už len to, že sa hovorí o homosexualite, je nebezpečné, lebo sa jej tým pripisuje prílišná dôležitosť, alebo sa tým ospravedlňuje, alebo popiera to, že môže byť Bohom vyliečená. Myslia na uzdravenie skôr, ako by vedeli, čo sa má liečiť; alebo rozhodujú za Boha ako má On uzdraviť osobu, ktorá sa cíti byť homo.

Vaša posledná kniha Homofóbia popravde je o nekauzálnom vzťahu medzi homosexuálnou túžbou a znásilnením. Píšete, že tou skutočnou homofóbiou je homosexuálna prax. Šokujúce tvrdenie, ktoré vyvolalo silný nesúhlas v homosexuálnych kruhoch, ale aj dosť pochybností na strane heterosexuálov. Ako odôvodňujete svoje výroky?

"Moje názory nie sú ani zďaleka prijímané všetkými katolíkmi a vôbec ich netešia, lebo im hovorím, že ak homosexualita existuje, je to preto, že v ich manželstvách nie je dosť lásky."

Všetky prípady homofóbie, ktoré poznám (urážky, fyzické útoky, znásilnenia, vraždy) sa udiali v rámci homosexuálnych praktík, to znamená medzi homosexuálnymi osobami v ľúbostnom alebo prostitutívnom vzťahu. Bez výnimky. Nie je náhoda, že etymologicky „homofóbia“ znamená „strach z rovnakého“. Agresori homosexuálnych osôb neznášajú v tých druhých odraz svojho vlastného zranenia na úrovni sexuality. Homofóbiou je homosexuálny akt, ktorý ako konkrétne odmietnutie rozdielnosti pohlaví (pričom každá homosexuálna osoba existuje práve vďaka rozdielnosti pohlaví), spôsobuje odmietnutie homosexuálnej osoby zakaždým, keď k tomu príde. Okrem toho, homofóbiou nie je len homosexuálne praktizovanie, je ňou aj homosexuálna identita, čo sa dá veľmi ľahko vysvetliť. Uzatvoriť nejakú osobu do svojej homosexuálnej orientácie, definovať ju podľa jej popudov, podľa toho, čo robí v posteli, alebo podľa osôb, ktoré je sexuálne priťahujú, znamená zúžiť ju na nejaký „chodiaci úd“ alebo „chodiacu vagínu“, odoprieť jej ľudskosť a zredukovať ju na zviera. Z tohto dôvodu sú pro-homo alebo „gay-friendly” zákony extrémne homofóbne, napriek zdaniu, ktoré vyvolávajú.

Kniha vychádza z Vašich skúseností, ale kritici jej vyčítajú, že sa to nedá celkom podložiť vedeckými alebo medicínskymi argumentami. Našli ste podobné fakty, ktoré by podporili Vaše názory, aj u iných autorov alebo v iných krajinách?

Musím upresniť, že moje knihy nie sú v žiadnom prípade nejakým individuálnym svedectvom (v opačnom prípade by ich hodnota bola dosť relatívna a málo zaujímavá), ale serióznymi vedeckými analytickými esejami zakladajúcimi sa na početných svedectvách a výskumoch, ktoré som robil v rámci môjho štúdia (len v oblasti divadla som prešiel cez viac ako 500 prác zaoberajúcich sa homosexualitou). Okrem toho mnoho renomovaných psychológov a psychiatrov sa na ne odvoláva. Keby som bol chcel rozprávať svoj život, bol by som napísal autobiografiu. Ak moji odporcovia chcú za každú cenu individualizovať moju prácu a odobrať jej jej univerzálnu hodnotu tým, že mi nedovolia používať „my“, alebo mi nanútiť ich subjektivistický relativizmus („Ariño hovorí len za seba a nemal by prezentovať svoj prípad ako všeobecný... je nutné ho brať s rezervou, len ako nejaké svedectvo“), je to z ich strany karikaturovanie a cenzúra.

Ste silný odporca zákona o homosexuálnych manželstvách prijatého vo Francúzsku minulý rok, avšak nie z dôvodu ochrany dieťaťa alebo rodiny. Požadujete jeho zrušenie, pretože nerešpektuje špecifickosť homosexuálnych osôb a tým je homofóbny, rovnako ako by bol aj zákon o civilných zväzkoch. Iní to však vidia ako niečo, na čo majú právo.

"Mnohí veriaci myslia na uzdravenie skôr, ako by vedeli, čo sa má liečiť; alebo rozhodujú za Boha ako má On uzdraviť osobu, ktorá sa cíti byť homo."

V rámci zákona „manželstvo pre všetkých“ (zákon o homosexuálnych manželstvách) nebránim prioritne ani rodinu ani dieťa, lebo manželstvo nie je len otázkou príbuzenských vzťahov; je to v prvom rade a predovšetkým otázka lásky v rámci rozdielnosti pohlaví, či je už niekto slobodný alebo vo zväzku. Jediný zločin uvedeného zákona (a ten je obrovský) je, že povoľuje každému dieťaťu mať minimálne troch rodičov, a potom aj to, že popiera podmienku lásky medzi dvomi biologickými rodičmi ako najlepší rámec existencie a konštruovania dieťaťa. Zástancovia uvedeného zákona sú tiež za rodinu a tiež chcú len to najlepšie pre dieťa. Jediná vec, v ktorej sa od nich odlišujeme, je viera v odlišnosť pohlaví ako najlepší základ lásky a ľudskej existencie. Tí, čo v rámci odporu proti uvedenému zákonu argumentujú len otázkou príbuzenstva, prispeli k dvom katastrofálnym dôsledkom: ako prvé bol ten zákon pokrytecky rozdelený na dve časti (tá prvá potom prešla v mene „lásky“, keďže naši vládnuci činitelia si mysleli, že nám vadí len otázka príbuzenstva); a po druhé, potichu sa tak ospravedlňujú civilné zväzky.

Nedávno ste napísali o odpore proti spomínanému zákonu, že „ešte máme stále plné gate povedať otvorene, čo si myslíme, proti čomu bojujeme“. To je akoby každý mal urobiť svoj vlastný „coming out“ proti neprijateľnému, lebo bez toho je nemožné zastaviť tlak loby. Prečo však nepočuť viacero ľudí ako ste vy, osoby, ktoré sa cítia homosexuálmi. Je tam strach, ľahostajnosť...?

Áno. Hanbíme sa prezentovať ako katolíci a zároveň hovoriť jasne o homosexuálnom zväzku. Pokiaľ ide o homosexuálne osoby otvorene vystupujúce proti zákonu o homo manželstvách (v skutočnosti ich bola veľká väčšina, až kým sa to nestalo módou), tak musím konštatovať že v momente, keď sa tam objavuje homosexuálna prax, objavuje sa aj akási hanba (podvedomá). Lebo homosexuálna prax vyjadruje istú existenčnú nevoľnosť a odmietnutie univerzálneho zdroja života, ktorým je rozdielnosť pohlaví; odmietnutie, ktorému sa nanešťastie nedá pomôcť nezištným priateľstvom, a ktoré vyvoláva silný pocit viny. A to podľa mňa vysvetľuje to mlčanie a autocenzúru homosexuálnych osôb voči sebe samým. Zdržanlivosť, t.j. úplné darovanie svojej homosexuality iným a Bohu, potom zrazu uvoľňuje slová a spôsobuje, že homosexualita sa stáva radosťou žiť a útechou na všetky ľudské urážky. Je to veľmi ohromujúce.

"Manželstvo nie je len otázkou príbuzenských vzťahov; je to v prvom rade a predovšetkým otázka lásky v rámci rozdielnosti pohlaví."

Mimochodom, netreba zúfať, že svedkov z radov homosexuálov je málo. Je to logické. Vo veľkej väčšine máme dočinenia so zranenými a teda vystrašenými jednotlivcami, nie veľmi odvážnymi, ktorí sa necítia dobre vo svojej koži – čo však nie je nezvrátiteľné. Boh často používa zranené osoby, aby ohlasoval Svoje vzkriesenie. Nakoniec „loby LGBTI“ má len takú moc, akú jej bisexuálna a heterosexuálna spoločnosť dáva. Ináč je veľmi rozdelená... a vydesená na smrť.

Budúci mesiac sa nesie v znamení boja proti homofóbii a verejných vystúpení na jeho podporu. Čo to pre Vás znamená a ako ho budete prežívať vy osobne?

Boj proti homofóbii zostáva mojou prioritou a je mi stále obzvlášť blízky. Pretože homofóbia, predstavovaná ako všeobecné a ľudské násilie, je nenávisť voči sebe, ktorá, ak nie je identifikovaná, sa môže preniesť do znásilnení, do samovrážd a spôsobiť veľa ťažkostí vo vnútri homosexuálnej komunity. Nanešťastie tí, čo sa dnes prezentujú ako „proti-homofóbii“, ju berú ako hlavnú prekážku ich všemohúcim túžbam, alebo ako jasné prepojenie medzi homosexualitou a ich utrpením, násilím a nedovolia hovoriť o znásilneniach... zatiaľčo tá skutočná homofóbia nie je nič iné ako znásilnenie. Homofóbia sa stala lacnou nadávkou a zámienkou, aby sa nepozeralo na skutočnú identitu homofóbnych agresorov, ktorá je mimoriadne bisexuálna! Chcem odsúdiť toto pokrytectvo. Najlepším spôsobom boja proti homofóbii je práve identifikovať ju tým, čím je – znásilnením – a popísať jej mechanizmus, aby jej bolo možné zabrániť. To je to, čo robím, a je to veľmi motivujúce. Dáva to zmysel môjmu životu.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, žije vo Francúzsku.

Foto: archív (Philippe Ariño)

Kategórie: Cirkev, Médiá

Kolégium Antona Neuwirtha pozýva na Free Society Seminar

27. máj 2014 - 11:28

Categories: 

Kolégium Antona Neuwirha v spolupráci s Faith & Reason Institute si Vás srdečne dovoľujú pozvať na štrnásty ročník Free Society Seminar, ktorý sa tento rok uskutoční v historickom kaštieli v priestoroch Kolégia Antona Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji a v druhej polovici v hoteli v srdci čarokrásnej Banskej Štiavnice! 

Cieľom seminára je vytvorenie medzinárodnej skupiny 15 študentov pre európsko-americký dialóg o dôležitých intelektuálnych otázkach modernej spoločnosti. Seminár je určený pre tých študentov, ktorí túžia po múdrosti a po spoznávaní nových myšlienok a názorov, a ktorým nechýba odvaha hľadať pravdu.

Hlavnou náplňou seminára sú akademické diskusie a prednášky špičkových pedagógov z USA a Slovenska, ktoré majú konfrontovať súčasné kultúrne paradigmy z oblasti politiky, ekonomiky a kultúry. Hlavnou témou tohto ročníka bude "On the Fundamental Principles of Democracy and Current Challenges of Free Society".

Seminár je okrem akademickej časti výnimočný aj malým počtom študentov v skupine, priateľským vzťahom s vyučujúcimi, inšpirujúcimi miestami, v ktorých sa seminár koná, a v neposlednom rade aj dobrým jedlom, príjemnou spoločnosťou a duchovným obohatením. Neodmysliteľnou súčasťou seminára sú tiež poznávacie výlety, kultúrne večery a BBQ party.

Seminár je pre študentov plne hradený. Deadline na podanie prihlášky je 1. jún 2014. Podrobnejšie informácie na www.freesociety.sk.

Kategórie: Cirkev, Médiá

František peacemaker

26. máj 2014 - 21:14

Categories: 

Pápežova blízkovýchodná cesta sa niesla nielen v znamení očakávaného medzináboženského a ekumenického dialógu, ale aj nečakanej mierovej iniciatívy medzi Izraelom a Palestínou.

Dôvodom Františkovej púte do Svätej zeme bolo pripomenutie 50. výročia historického objatia medzi pápežom Pavlom VI. a konštantínopolským patriarchom Atenagorasom, ktoré prelomilo storočia nevraživého mlčania. Nakoniec sa však viac hovorilo o nečakanom pozvaní, ktoré František adresoval palestínskemu a izraelskému prezidentovi.

„Na tomto mieste, kde sa narodilo Knieža pokoja, sa chcem obrátiť s pozvaním na Vás, pán prezident Mahmúd Abbás, a na prezidenta Šimona Peresa, pozdvihnúť spolu so mnou intenzívnu modlitbu, vyprosujúc od Boha dar pokoja. Ponúkam svoj dom vo Vatikáne, aby hostil toto modlitbové stretnutie,“ povedal František po svätej omši na Námestí jasličiek v Betleheme, kde ju v minulosti slávili aj Pavol VI., Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Obe strany Františkovo pozvanie prijali.

Mierové nitky začal pápež spriadať ešte na palube lietadla smerujúceho z Ríma do Ammánu, kde v sobotu napoludnie začal svoju cestu. Medzi sedemdesiatkou novinárov, ktorí leteli spolu s ním, bol aj Izraelčan David Cohen Cymerman a Palestínčan Imad Freij. Keď ich František videl sedieť bok po boku, poprosil Cymermana, aby počas cesty chránil svojho arabského kolegu.

Požehnaný Jordán

Svätá zem je len druhou zahraničnou apoštolskou cestou pápeža Františka. Kým účasť na Svetových dňoch mládeže v Rio de Janeiro v lete 2013 zdedil po svojom predchodcovi, cestu na Blízky východ si zvolil sám. Jej program sčasti kopíroval priebeh cesty Benedikta XVI., ktorý tu zavítal presne pred piatimi rokmi, v máji 2009. Ani on nevynechal stretnutie s jordánskym kráľom Abdalláhom II., ktorého Svätá stolica považuje za dôležitého spojenca v tomto komplikovanom regióne. František ocenil ochotu Jordánska prijímať utečencov z okolitých krajín.        

Počas pobytu v Jordánsku, ktoré netrvalo ani deň, František odslúžil svätú omšu na štadióne v Ammáne, kde ju celebroval aj Benedikt XVI., a potom sa presunul do 50 kilometrov vzdialenej Betánie pri Jordáne, kde kedysi Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša. Rovnako ako Pavol VI. požehnal rieku a na čele sa poznačil jej vodou.

Najprv Palestína, potom Izrael

Na rozdiel od Benedikta XVI. si to v nedeľu ráno František nenamieril najprv do Izraela, ale do palestínskeho Betlehema vzdialeného od Ammánu len 75 kilometrov.

Kým Františkov predchodca sa vyhýbal citlivému spojeniu palestínsky štát – všimol si portál Vatican Insider – preňho to už neplatilo. Palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi určite zalichotilo, že ho František označil za „muža pokoja a tvorcu pokoja“. Rovnakým slovným spojením sa deň predtým prihovoril aj jordánskemu kráľovi.

Mahmúd Abbás však ani zďaleka nebol taký diplomatický ako František. „Nech náš ľud dosiahne svoju úplnú nezávislosť a Jeruzalem ako hlavné mesto! Vaša Svätosť, videli ste múr nenávisti, ktorý postavil Izrael,“ povedal Abbás vo svojom príhovore.

Pri spomenutom múre sa cestou z prezidentského paláca na Námestie Jasličiek v Betleheme František nečakane zastavil. Zostúpil z otvoreného džípu, ktorý robí starosti vatikánskym aj miestnym ochrankárom, aby sa pri ňom pomodlil. V závere sa ho dotkol rukou a čelom ako to robia židia pri jeruzalemskom Múre nárekov.

Počas homílie na mieste narodenia Ježiša Krista František upriamil pozornosť na utrpenie detí: „Vo svete, ktorý denne vyhadzuje tony jedál a liekov, sú deti, ktoré márne plačú od hladu a pre choroby, tak ľahko liečiteľné. V dobe, ktorá hlása práva slabších sa predávajú zbrane, ktoré končia v rukách detských vojakov; predáva sa tovar, vyrábaný malými robotníkmi-otrokmi. Ich plač je potlačený. Plač týchto detí je potláčaný! Musia bojovať, musia pracovať, nemôžu plakať! Ale plačú za ne ich matky, dnešné Ráchel...“ Za oltárom sa vynímala obrovská maľba dieťaťa Ježiša zavinutého v „arafatke“, ku ktorému ako traja králi pristupujú Pavol VI., Ján Pavol II. a Benedikt XVI.

Po skončení omše a obede s niekoľkými palestínskymi rodinami sa František osobne stretol s 300 deťmi v miestnom utečeneckom tábore.

Odoslať by News.va Italiano. František: Palestínčania majú právo na štát

Do 65 kilometrov vzdialeného Tel Avivu sa František presunul izraelským vojenským vrtuľníkom. Na letisku ho očakávala kompletná izraelská vláda na čele s premiérom Benjaminom Netanjahunom a prezidentom Šimonom Peresom, ktorý s pápežmi udržiava nadštandardne dobré vzťahy. „...obnovujem výzvu, ktorú z tohto miesta vyslovil Benedikt XVI.: Nech je všeobecne uznané, že Štát Izrael má právo existovať a tešiť sa z pokoja a bezpečia v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Nech je rovnako uznané, že palestínsky národ má právo na zvrchovanú vlasť, na život v dôstojnosti a na slobodné cestovanie. 'Riešenie dvoch štátov' nech sa stane skutočnosťou a nech nezostane len snom,“ povedal František vo svojom príhovore a osobitne pozdravil kresťanov v Nazarete a Galilei, kam na rozdiel od Benedikta XVI. nezavítal. Pritom práve tu žijú najkompaktnejšie kresťanské komunity.

Z Tal Avivu Františkova cesta pokračovala do 60 kilometrov vzdialeného Jeruzalema, kde sa v Bazilike Božieho hrobu, spoločne spravovanej niekoľkými kresťanskými cirkvami, stretol nielen s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom I., ale aj zástupcami ďalších kresťanských cirkví, vrátane anglikánov a luteránov. Išlo o historicky prvú ekumenicky bohoslužbu na mieste, kde bol pochovaný Ježiš Kristus. „Vzájomne sa v láske objímame, aby sme pokračovali na púti smerom k plnému spoločenstvu v láske a pravde,“ opísal silu okamihu patriarcha Bartolomej, na čo mu František odpovedal: „...odložme bokom rozpaky, ktoré sme zdedili z minulosti a otvorme naše srdcia pôsobeniu Ducha Svätého, Ducha lásky...“ Postoj vzájomnej otvorenosti spečatili aj v podpísaní spoločnej deklarácie.

V pondelok, posledný deň pobytu vo Svätej zemi, sa pápež stretol s jeruzalemským veľkým muftim, navštívil pamätník holokaustu Yad Vašem, pomodlil sa pri Múre nárekov, stretol sa s kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami a odslúžil svätú omšu vo Večeradle. Odlet do Ríma bol naplánovaný na 19.00.

Imrich Gazda

Ilustračné foto: news.va

Kategórie: Cirkev, Médiá

Ján Figeľ: Hodnotenie volieb do Európskeho parlamentu

26. máj 2014 - 19:52

Tags: 

Categories: 

Napriek nízkej účasti občania evidentne potvrdili dôležitosť a preferovanie agendy silnej rodiny a podporu pre ekonomickú cestu, nie pre ideologické smerovanie EÚ.

KDH obhájilo doterajšie dva mandáty s rezervou a posunulo sa na 2. miesto v poradí strán. Všetkým voličom ďakujem a ubezpečujem, že naši poslanci v EP - opäť A. Záborská a M. Mikolášik - budú Slovensko efektívne zastupovať a nesklamú ich. Teší ma, že za agendu silnej rodiny bude hlasovať v EP viacero novozvolených poslancov. Som rád, že sa hnutiu vráti mandát z volieb do NR SR po odchode J. Žitňanskej.

Výsledky volieb potvrdzujú, že doterajšia dominancia vlády jednej strany na Slovensku sa končí. Ako som avizoval v decembri, rok 2014 sa stáva rokom zvratu. Iba stabilita obyvateľom Slovenska nestačí. Ľudia potrebujú riešenia, ktoré výrazne zvýšia zamestnanosť, solidaritu a podporu rodín a zaručia viac skutočnej spravodlivosti. KDH ako skúsené, hodnotovo ukotvené a programovo orientované hnutie sa v nasledujúcom období sústredí ešte výraznejšie na praktické riešenia pre ľudí v uvedených oblastiach. Kresťanskí demokrati urobia všetko pre to, aby bol druhý polčas odlišný a perspektíva zodpovednej politiky na Slovensku mohutnela.

Rekordne nízka volebná účasť je zlou vizitkou Slovenska v Európe; a je varovaním nielen pre politické subjekty. Vyjadruje zmes odovzdanosti, apatie a ľahostajnosti veľkej časť populácie. Takéto postoje neprinášajú odpoveď na žiadne problémy doby, skôr sú otáznikom pre budúcnosť. Politika je funkciou a prejavom kultúry národa. Demokracia nepotrebuje len hodnoty a ústavné pravidlá; potrebuje hlavne ich nositeľov a obhajcov - potrebuje demokratov, aktívnych občanov. A Slovensko má dnes zodpovednosť už nielen za seba, za svoj národ, národnostné menšiny a štát, ale aj za vývoj a charakter zjednotenej Európy.

Táto zodpovednosť a nízka volebná účasť sú vážnou výzvou pre každého z nás osobne, rovnako však pre naše rodiny, školy, cirkvi a náboženské spoločenstvá, pre autority verejného života, pre celú občiansku spoločnosť.

Ján Figeľ
Autor je predseda KDH.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Richard Vašečka: Volili kresťania istoty?

26. máj 2014 - 19:32

Tags: 

Categories: 

Zaujímate sa o politiku? Tak to ste jeden z mála. Znechutenie a rezignáciu ukázali aj sobotňajšie voľby do Európskeho parlamentu (EP). Trinásť percent je jasný a drsný odkaz občanov politikom aj Európskej únii. Zároveň to signalizuje aj biedu našej spoločnosti.

Rád by som ponúkol svoj pohľad na výsledky volieb do EP a zároveň sa ohliadol naspäť za volebnou kampaňou. So špeciálnym dôrazom na volebné dilemy konzervatívneho voliča a ich záverečné rozuzlenie. Podobne ako v predvolebnom blogu „Zvolia kresťania Viskupiča?“ ponúknem fakty a čísla.

„Reči sa hovoria, chlieb sa je.“ Predvolebné dohady versus definitívne výsledky volieb. Pred voľbami sa šírili obavy z rizika, že hlasy kresťanov rozdelené medzi viaceré subjekty nakoniec posunú do EP liberálov. Mnohí zvažovali, že budú voliť „istoty“, t.j. KDH, na ktorého kandidátke všetci kandidáti deklarovali súlad s kresťanskou morálkou a hodnotami.

Napriek obavám KDH obhájilo s veľkou rezervou oba mandáty (nie ako pred piatimi rokmi, keď sa Mikolášik stal europoslancom vďaka 200 hlasom, ktoré chýbali SDKÚ). Celkovo však získalo o 16 000 hlasov menej ako v roku 2009, keď ich malo takmer 90 000. Pri pohľade na volebnú účasť vtedy a dnes (19,64% vs. 13,05%) to však znamená percentuálny nárast (10,87% vs. 13,21%). Členská základňa nesklamala a zabrala.

Zvyšné kresťanské hlasy však neprepadli, ani neposunuli do EP liberálov, práve naopak. Riziko, nad ktorým mnohí nariekali, sa zmenilo na využitú šancu a tak sme v týchto voľbách do Bruselu poslali viac kresťanov ako kedykoľvek predtým. Nie vždy musí riziko vyjsť, ale pamätajme si do budúcnosti: nebojme sa byť odvážni a očakávať viac. Radšej však podstúpim rozumné riziko a utrpím stratu, ako by som mal stráviť svoj život v strachu a sebaľútosti.

SDKÚ zažilo zadosťučinenie za minulé voľby, kde im tretí mandát ušiel o spomínaných 200 hlasov. Tentoraz získali dva mandáty vďaka 1600 hlasom (0,29%), o ktoré predbehli štvrté OĽaNO, ktoré tak získalo iba jeden mandát. Po jednom mandáte získali ešte NOVA-KDS-OKS, SaS, SMK a Most.

Opozičné subjekty, ktoré získali nad päť percent, tak zobrali jeden mandát Smeru (má ich teraz štyri, čo odráža 24,09%). Po prehratých prezidentských voľbách je to ďalší výprask vládnucej strany.

Okrem dvoch europoslancov za KDH (Záborská, Mikolášik) budú hlasom kresťanov v EP aj Branislav Škripek (OĽaNO, cca 15 500 preferenčných hlasov) a Janka Žitňanská (NOVA, 18 000). Obaja bez problémov prekrúžkovali lídrov svojich kandidátok vnímaných ako liberálov (Viskupič, resp. Kollár).

Na europarlament siahala aj proliferka s veľkými odbornými skúsenosťami z európskych štruktúr Veronika Remišová, sedmička na kandidátke OĽaNO. Som presvedčený, že keby mnohí kresťania neboli uverili bubáckej antikampani a kvôli strachu a úzkostlivému svedomiu by volili slobodne a nie na „istoty“, Škripek s Remišovou by predbehli SDKÚ a získali dva mandáty. Chýbalo spomínaných 1600 hlasov, pričom „rezerva“ KDH (čiže počet hlasov, o ktoré prevýšili tretie SDKÚ) činila vyše 30 000 hlasov! Čo chýbalo? Viac veľkodušnosti, prezieravosti či odvahy?

Namiesto Veroniky Remišovej je tam tak Ivan Štefanec z SDKÚ, ktorého však tiež možno považovať za politika s kresťanskými hodnotami.

Môžete namietať: „Po vojne je každý generál“ (alebo tréner hokejistov). Človek predsa nemôže byť veštec. To určite nie. Ale kresťan, skutočný kresťan, je povolaný byť prorokom, tzn. počúvať Boha a vnímať, čo hovorí Duch Boží. Rozoznávať znamenia časov. A hovoriť a konať podľa toho.

Zdá sa mi, že kolegovia z KDH viac počúvali svoj strach ako Boha, ktorý tvorí nové veci.

Napriek tomu im gratulujem a prajem všetko dobré. Pevne dúfam a očakávam, že nám naši kresťanskí europoslanci ukážu ako sa má spolupracovať a že sa to naučíme aj na Slovensku.

Richard Vašečka
Autor je poslanec NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Ilustračné foto: elections2014.eu

Kategórie: Cirkev, Médiá

Otvorený list Tomáša Halíka českým moslimom na podporu odsúdenej sudánskej kresťanky

23. máj 2014 - 18:09

Tags: 

Categories: 

V severoafrickom Sudáne bol 15. mája vynesený trest smrti nad tehotnou 27-ročnou kresťankou Meriam Ibrahim Ishagovou za to, že sa nevzdala svojej kresťanskej viery. 

Prípad pobúril viacero svetových osobností a štátnych predstaviteľov, ktorí žiadajú jej prepustenie a dodržiavanie slobody vierovyznania. Český katolícky kňaz Tomáš Halík, čerstvý držiteľ Templetonovej ceny, v otvorenom liste z 20. mája vyzval českú moslimskú komunitu, aby sa sudánskej kresťanky zastali. Prinášame jeho text.

Vážení členové muslimské obce v naší zemi, 

před krátkým časem jsem se několikrát veřejně zastal muslimů v České republice proti necitlivému zásahu policie v pražské mešitě. Jistě dobře víte, jak velmi mi záleží na dobrých vztazích mezi věřícími různých náboženství i mezi věřícími a nevěřícími v naší zemi i ve světě; víte, kolikrát jsem zastal práva na náboženskou svobodu přes hranice různých náboženství včetně práv pro muslimy v naší zemi; víte, že soustavně vystupuji  proti paušálnímu očerňování muslimů a proti neoprávněnému přičítání odpovědnosti za zločiny extrémistů islámu jako takovému. Pravděpodobně víte, že má angažovanost ve prospěch respektu a dialogu mezi náboženstvími byla jedním z důvodů, za níž se mi v tomto roce dostalo mezinárodního uznání, Templetonovy ceny. Toto vše připomínám z jediného důvodu: Jsem přesvědčen, že toto vše mne opravňuje a zároveň morálně zavazuje k tomu, abych důrazně požádal a vyzval vás, muslimskou komunitu v České republice, abyste nyní vy výrazně vystoupili proti neslýchanému zlu, které má být spácháno ve jménu islámského práva.

"Pokud by tento barbarský trest, odporující všem zásadám spravedlnosti a milosrdenství, byl vykonán, nejen Sudán tím pozbude práva nazývat se civilizovanou zemí, nýbrž opět tím celosvětově vážně utrpí pověst islámu a jeho vyznavačů."

Súdánský soud v Chartumu vynesl trest smrti nad těhotnou ženou, křesťankou Meriam Ishagovou poté, když podle svého svědomí odmítla nátlak, aby se vzdala své křesťanské víry a pod pohrůžkou smrti přestoupila k islámu. Meriam Ishagová byla tak odsouzena za údajné opuštění islámu, i když vypověděla, že od islámu neodpadla, nýbrž je křesťankou od dětství; Meriam byla totiž svou křesťanskou matkou vychována v křesťanství, když jí a její matku opustil její muslimský otec. Soud dále tuto ženu odsoudil ke stům ranám bičem za to, že uzavřela manželství s křesťanem.

Pokud by tento barbarský trest, odporující všem zásadám spravedlnosti a milosrdenství, byl vykonán, nejen Sudán tím pozbude práva nazývat se civilizovanou zemí, nýbrž opět tím celosvětově vážně utrpí pověst islámu a jeho vyznavačů. Takové zvrácené chápání práva soudními autoritami totiž vzbuzuje ještě větší obavy a odpor, než jednotlivé činy teroristů, zjevně zneužívajících symboly a rétoriku islámu k šíření nenávisti a násilí. Domnívám se, že nadešel čas k tomu, aby právě muslimové, kteří na Západě požívají plnou náboženskou svobodu a toleranci ze strany křesťanů a ostatních věřících i nevěřících, se zasazovali o to, aby i v islámských zemích byla uplatňována zásada Koránu „Nebudiž žádného donucování v náboženství“, aby bylo v tomto duchu interpretováno islámské právo a islámskými autoritami respektováno právo na svobodné rozhodnutí ve věcech víry. 

Prosím Vás, muslimy v českých zemích, ve jménu Boha milosrdného a slitovného, zastaňte se té ženy a využijte tak vzácné příležitosti dokázat české i světové veřejnosti, že islám vede k milosrdenství a nikoliv  k bezpráví, barbarství a násilí. Apelujte spolu se mnou a dalšími na sudánské náboženské autority a požadujte propuštění Meriam Ishagové.

Tomáš Halík
Autor je český katolícky kňaz, teológ a autor mnohých kníh. Dňa 14. mája mu bola udelená Templetonova cena za mimoriadny prínos pre duchovnú dimenziu človeka. 

Text je prevzatý z Tlačového strediska Českej biskupskej konferencie. Dňa 22. mája vydal Kolektív českých moslimov vyhlásenie, v ktorom sa pridali na stranu Tomáša Halíka. Jeho výzvu podporil aj predseda Ústredia moslimských obcí Muneeb Hassan Alrawi.

Ilustračné foto: halik.cz.

Meriam Ishagová s manželom

Meriam Ibrahim Ishagová je dcérou moslimského otca, bola však vychovávaná matkou - kresťankou z Etiópie, keďže otec s nimi podľa jej slov nežil. Meriam sa neskôr vydala za juhosudánskeho kresťana Gabriela Waniho. Koncom minulého roka ju však na základe udania zatkli sudánske úrady. Islamské právo šaría nepovoľuje moslimským ženám sobáš s nemoslimskými mužmi a ich spolužitie klasifikuje ako cudzoložstvo. Súd Meriam vo februári tohto roku za tento údajný prečin potrestal 100 ranami bičom. Hoci Meriam počas súdu tvrdila, že bola vždy kresťankou a teda sa na ňu tieto zákony nevzťahujú, súd obvinenie naopak rozšíril na odpadlíctvo a vyriekol, že ak sa do 15. mája nevráti k moslimskej viere, čaká ju trest smrti. Meriam to odmietla urobiť. V súčasnosti je v ôsmom mesiaci tehotenstva, vo väzení je držaná aj so svojím 20-mesačným synom, ktorého súd odňal jeho kresťanskému otcovi. Organizácia Amnesty International zorganizovala internetovú petíciu, kde prepustenie tehotnej kresťanky žiada už vyše 600 tisíc ľudí.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Evanjelizácia na pracovisku

23. máj 2014 - 12:26

Categories: 

Niektorých možno odstraší už samotný názov tohto stĺpčeka, ale vydržte a možno zistíte, že táto téma nie je až taká hrozná, ako sa obávate.

Boh nás všetkých priviedol na tento svet preto, aby nás pripravil na večnú radosť, ktorú s ním budeme prežívať v nebi. Táto slastná večnosť však nie je pripravená len pre teba či pre mňa, ale pre čo najväčší počet ľudí. Dôležitou súčasťou nášho poslania tu na zemi preto je deliť sa o svoju vieru s rodinou, priateľmi a so všetkými, ktorých stretneme na ceste do večnej slávy. Medzi nich patria aj ľudia mimo nášho domova, s ktorými možno trávime veľké množstvo svojho bdelého času, ľudia na pracovisku.

Práca je dobrá sama osebe – nie je to len prostriedok na zarábanie peňazí a podporu rodiny (hoci aj to je dôležité). Sv. Ján Pavol II. v roku 1981 napísal: „Človek bol povolaný k práci ešte pred prvotným hriechom. Človek je Božím obrazom okrem iného aj preto, že dostal od svojho Stvoriteľa príkaz, aby si podmanil zem a vládol nad ňou. Plnením tohto príkazu človek, každá ľudská bytosť, odzrkadľuje činnosť samého Stvoriteľa vesmíru.“

Sme teda spolutvorcovia. Je to výsada ale aj vážna úloha. Pápež tiež hovorí o ľudskej práci ako o ceste, na ktorej rastieme vo svätosti, ako o príprave na večnú blaženosť. Veď aj Pán v rámci svojej náuky neustále hovorí o robotníkoch a jeho najväčším apoštolom bol Pavol, výrobca stanov. Môžeme si byť istí, že svätý Pavol spojil svoju prácu s modlitbou, aby prispela nielen k pozemskému pokroku, ale aj k rozširovaniu Božieho kráľovstva.

To nás privádza k druhej časti Božieho plánu s prácou, ktorú zdôraznil sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike o práci, Laborem exercens: práca sa stáva miestom a prostriedkom delenia sa o svoju vieru, nielen príkladom ale aj slovami, v kontexte priateľstiev rozvíjajúcich sa na pracovisku.

Aj náš súčasný pápež František (ktorého časopis Time vyhlásil za muža roka) od prvých dní svojho pontifikátu zdôrazňuje, aká dôležitá je osobná, individuálna, neobmedzená, nepretržitá evanjelizácia, pričom sám je vo svojom styku s inými ľuďmi vzorom, ako my kresťania máme byť stále pripravení, slovami nášho prvého pápeža, sv. Petra, „zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“


Pápež sv. Ján Pavol II. a kardinál Bergoglio (pápež František): spolupracovníci pre Krista

Vo svojej prvej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, „Radosť z evanjelia“, pápež František píše:

Ak Cirkev túži zažiť hlbokú misijnú obnovu, je tu jedna forma ohlasovania, ktorá sa nás všetkých týka ako každodenná úloha. Je to sprostredkovanie evanjelia osobám, s ktorými sa stýkame, najbližším, ako aj neznámym. Je to neformálne ohlasovanie, ktoré možno uskutočniť počas rozhovoru; ohlasovanie, aké robí misionár, keď príde k niekomu na návštevu. Byť učeníkom znamená byť stále pripravený prinášať druhým Ježišovu lásku – a to sa môže uskutočniť na akomkoľvek mieste, na ceste, na námestí, v práci, na ulici. 

Toto ohlasovanie, vždy úctivé a slušné, začína sa osobným dialógom, v ktorom druhá osoba vyjadruje a tlmočí vlastné radosti, nádeje a starosti o svojich blízkych, ako aj mnohé ďalšie veci ukryté v jej srdci. Len po takomto rozhovore je možné ohlásiť Slovo, či už čítaním nejakého úryvku zo Svätého písma, alebo naratívnym spôsobom, vždy však pamätajúc na základné posolstvo hlásania: osobná láska Boha, ktorý sa stal človekom, obetovala seba samu za nás a stále živá nám ponúka svoju spásu i svoje priateľstvo. Je to ohlasovanie, ktoré sa koná s pokorným postojom svedectva toho, kto sa stále vie učiť; vo vedomí, že posolstvo je také bohaté a hlboké, že nás vždy presahuje.

Ako teda môžeme privádzať iných ľudí k Pánovi a k jeho Cirkvi v práci? Prakticky každý z nás, kto má menej ako cca. 65 rokov, pracuje. Možno doma, z domu alebo v kancelárii; možno vonku, v štátnom úrade či v inom z tisícky možných prostredí. V každom prípade takmer každý prichádza do styku s väčším či menším počtom ľudí. Každý z nich má nesmrteľnú dušu, každý jeden je buď v stave milosti alebo smrteľného hriechu a čaká ho večnosť buď v nebi alebo v pekle.

Čo sa teda dá s nimi robiť, keď ich stretávame počas dňa? Ponúkam niekoľko nápadov, ako im prinášať Krista: 

  • byť príkladom usilovného pracovníka;
  • časom sa prirodzeným spôsobom stať ich priateľom, dať im pocítiť, že sa na nás môžu vždy spoľahnúť, a na oplátku sa spoľahnúť na nich, keď máme problémy (všetci ich máme);
  • byť veselý, nech sa s nami cítia dobre;
  • porozprávať im o svojej rodine;
  • porozprávať im o svojej viere;
  • opýtať sa na ich rodinu a vieru; 
  • modliť sa za nich; 
  • navštíviť ich, keď sú chorí alebo majú problémy, keď stratili prácu alebo milovanú osobu; 
  • opýtať sa ich, či niekedy neuvažovali nad tým, stať sa katolíkmi. Chceli by vedieť viac?
  • pozvať ich na poludňajšiu alebo nedeľnú omšu;
  • porozprávať im o láske našej matky Márie.

A okrem toho sa modliť a napodobňovať nášho pápeža, chovať bláznivú lásku k Pánovi tak ako on, deliť sa o túto lásku so svojimi spolupracovníkmi a Boh bude mať vďaka nám bohatú úrodu duší.

P. C. John McCloskey 
Autor
sa zaoberá dejinami Cirkvi a svoj akademický výskum vykonáva v Inštitúte pre vieru a rozum (Faith and Reason Institute) vo Washingtone DC.

Pôvodný text: Evangelization in the Work Place, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Identita regiónu v globálnej súčasnosti

22. máj 2014 - 7:15

Categories: 

Aké možnosti majú malé kultúry presadiť svoju jedinečnosť v globálnom svete? Je rozmanitosť umenia rôznych minorít a subkultúr obohatením globálneho sveta?

V súčasných tendenciách modernej spoločnosti je globalizovanie sveta vo veľmi pokročilom štádiu. Ľahká dostupnosť informácií prostredníctvom médií má za následok aj ich rýchle šírenie a zrýchlený vplyv na podoby kultúry. Človek bez pevného ukotvenia v konkrétnej kultúre a konkrétnom hodnotovom systéme má sťažené podmienky spoznať zmysel vlastnej existencie. Nepozná svoje korene, svoj rod, stráca smer, prestáva si klásť gauguinovskú otázku: Kto si? Odkiaľ prichádzaš? Kam kráčaš? Nenachádza na svojej ceste Labyrintom Ariadninu niť a ocitá sa na jeho konci pred zlovestným Minotaurom. Toto mýtické stvorenie je vlastne metaforou úzkosti, existenciálneho strachu, pocitu márnosti, ktorý na blúdiaceho človeka čaká, aby ho pohltil.

"Potreba zdravej kultúry, odvíjajúcej sa kontinuálne, je veľmi podstatná. Má silu byť Ariadninou niťou, ktorá nám poskytuje istotu návratu z kľukatých chodníčkov experimentovania, vracia nám istotu."

Potreba zdravej kultúry, odvíjajúcej sa kontinuálne, je preto veľmi podstatná. Má silu byť Ariadninou niťou, ktorá nám poskytuje istotu návratu z kľukatých chodníčkov experimentovania, vracia nám istotu. Kultúra nám umožňuje identifikovať seba ako osobu, začleniť sa do spoločenstva, do národnej kultúry, byť originálnym spolutvorcom kultúry ľudstva ako takého. Len touto originalitou nachádzame svoje meno, vlastnú definíciu uprostred mnohosti a spätne vrastať do nadosobných množín.

Opakovaná originalita stráca na význame, redukuje svoj účinok, až zaniká ako individuálna hodnota, hynie v našom vedomí. Krása lúky spočíva v mnohorakosti flóry. Jediný druh rastlín, čo ako by sa javil ako najkrajší a jediný správny, by nádheru lúky degradoval. Jednota v rozmanitosti – to je lúka, to je ekosystém. A takúto diverzitu si priam vyprosuje aj všeľudská, globálna kultúra. Nekonečnú variabilitu, striedanie originalít. Krása spočíva v originalite, neopakovateľnosti, mnohorakosti, vo vzájomnej úcte jedinečných prejav, v dialógu a tvorivom napätí jednotlivých kultúr. Čím je rozmanitosť sveta väčšia, tým sa svet väčšmi obohacuje, provokuje a inšpiruje k novým bádaniam.

Súčasné chápanie globalizmu má však tendenciu k uniformite, k nekonečnému opakovaniu momentálneho nápadu, k splývaniu originálnych výkonov s lacnými ponáškami na ideál krásy. Komercionalizácia kultúry, ktorá tento jav sprevádza, pretvára kultúru na Labyrint krivých zrkadiel. Ľudská individualita sa potláča, nivelizuje, unifikuje sa jej myšlienková aj estetická štruktúra.

Nato, aby sme neupadli do chaosu slepého prijímania uniformne ponúkanej modernity, potrebujeme pestovať hlbokú identitu. Iba z tejto istoty sa dá vykročiť na neprebádané teritóriá, hľadať a experimentovať.

Národná kultúra ako jednota regionálnych kultúr jedným z opakovaných, no originálnych experimentov ľudstva, nekončiacim sa pokusom človeka po svojom, vždy nanovo definovať seba, svet, seba vo svete a svet v sebe. Zveladovať ju a udržiavať. Iba tak môžeme obohacovať svoje okolie a iba na zaklade zachovanej mnohorakosti môžeme spoločne vytvárať pestrofarebnú lúku. Iba taká globalizácia nerozmnoží bezvýchodiskovosť a úzkosť z prázdnoty. Naopak, uvoľní tvorivý potenciál, prítomný v každej miestnej kultúre. 

Timotej Križka
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Kategórie: Cirkev, Médiá

Prečo a koho treba ísť voliť do Európskeho parlamentu

21. máj 2014 - 20:29

Tags: 

Categories: 

Tohoročné voľby do Európskeho parlamentu sa konajú krátko po tom, čo sme si začiatkom mája pripomenuli desiate narodeniny od nášho vstupu do Európskej únie. V poslednom čase sa preto veľa hovorí o výhodách a nevýhodách, ktoré nám prinieslo naše rozhodnutie stať sa členským štátom EÚ.

Vo väčšine takýchto debát stoja na strane pozitív napríklad otvorené hranice, spoločná mena, neporovnateľne lepšie možnosti cestovať, študovať či pracovať v ostatných členských krajinách, ako to bolo pred našim vstupom, ale aj možnosť čerpať eurofondy. Pochvaľujeme si ich, hoci jedným dychom dodávame, že sme z nich v posledných rokoch financovali množstvo zbytočností a úletov a stávajú sa synonymom korupcie.

Na strane druhej sa medzi negatívnymi hodnoteniami viac či menej spomína zbytočná byrokracia, nezmyselné smernice či kvóty, ale najmä strata suverenity. Veď mnohé zákony aj u nás vznikajú na objednávku Bruselu a z národnej úrovne sa tam presúvajú právomoci vo viacerých oblastiach. Jedna z nich, kde bude v najbližšom čase najväčší tlak podriadiť sa svetonázoru „zjednotenej“ Európy, bude „konečné vyriešenie“ kultúrno-etických otázok, ktoré so sebou prinesie oslabenie tradičnej rodiny.

K téme:
Anna Záborská: Európa sa musí vrátiť k hodnotám, z ktorých vznikla
František Mikloško: Kresťanstvo porazilo komunizmus, Európa sa k nemu musí hlásiť
Branislav Škripek: Treba riešiť krízu hodnôt a ochranu ľudskej dôstojnosti
Andrej Kmeť: Je dobré, ak na politickej scéne pôsobí čo najviac kresťanov

Ukázali to napríklad aj posledné mesiace, počas ktorých Európsky parlament rozhodoval síce nie o zákonoch, ale „len“ o správach Estrela a Lunacek. Cieľom prvej menovanej bolo potlačiť právo na výhradu svedomia, ale aj podporiť umelé potraty a sexuálnu výchovu. Nakoniec správa Estrela neprešla a europoslanci rozhodli, že spomínané oblasti ostávajú v kompetencii národných štátov. Krátko nato však v pléne Európskeho parlamentu dostala zelenú správa Lunacek, ktorá je zásadnou podporou šírenia gender ideológie a požiadaviek LGBTI aktivistov.

Ak sa na to pozeráme v kontexte sobotných volieb do Európskeho parlamentu, kľúčové pri rozhodovaní sa, koho vo voľbách podporiť, sú témy ako podpora rodiny a silný hlas proti tlakom, ktoré jej postavenie podkopávajú, či vôbec obhajoba právomocí jednotlivých členských štátov EÚ.

K téme:
Koho budú voliť Martin Hanus, Peter Gonda, Alojz Rakús, Ján Košturiak či Martin Luterán?

Keďže kresťanskí kandidáti sú rozdelení do viacerých strán, rozhodli sme sa urobiť malé rozhovory s predstaviteľmi tých kandidátok, ktoré považujeme za správnu, resp. prijateľnú voľbu.

Najlepší kandidáti sa podľa nás nachádzajú na kandidátkach KDH a koalície NOVA-KDS-OKS, v tesnom závese s hnutím OĽaNO. Kto by uprednostnil SDKÚ, máme aj pre neho tip na dobrý krúžok.

Špeciálne predstavovať Annu Záborskú (KDH) čitateľom Postoy.sk nie je nutné. Jej aktívna a pritom odborne podkutá a plne seriózna angažovanosť v kultúrno-etických témach je dostatočne známa. Ak by aj nebola, týmto textom to chceme ešte viac zdôrazniť. Upozorňujeme tiež, že jedno z najväčších ocenení dostala, keď bola pred dvoma rokmi propotratovými organizáciami zaradená na úplné čelo rebríčka ich odporcov, pričom ten zoznam vytvárali v celoeurópskom meradle. Jej prítomnosť a angažovanosť v centre Európy si cenia všetky európske prolife a prorodinné organizácie a bolo by donebavolajúcou hanbou, ak by sme ju my sami Slováci odtiaľ stiahli späť.

Františka Mikloška (NOVA-KDS-OKS) taktiež nie je potrebné s čitateľmi zvlášť zoznamovať. Jednu netypickú poznámku si však neodpustíme. Viaceré postkomunistické krajiny už do európskych štruktúr vyslali bývalých odporcov proti komunizmu a dôstojne tam obhajujú princípy slobody, ľudskej dôstojnosti a európskej pamäti a identity. Slovensko má takých ľudí tiež, no akoby sme ich doma aj v zahraničí skrývali. František Mikloško by bol na tomto poli veľmi dôstojným zástupcom, napokon presne takým je tu na Slovensku.

"Spory o to, ktorý hlasovací lístok je ten najsprávnejší, nevieme jednoznačne vyriešiť, ale snažili sme sa ponúknuť niekoľko osobností, ktorých by sme v Bruseli radi videli. Veríme, že v sobotu získajú vašu podporu."

Taktiež je to napr. jediný súčasný kandidát do europarlamentu, ktorý v roku 2008 v NR SR hlasoval proti prijatiu Lisabonskej zmluvy, napriek jej schváleniu celým politickým spektrom. Je to presne tá zmluva, ktorej vágny jazyk a široká možnosť interpretácie umožňuje správy Estrela, Lunacek a ďalšie predpisy a nariadenia, ktoré negatívne zasahujú do práv členských štátov a tlakom ľavicových ideológií znehodnocujú dôstojnosť človeka. A vôbec aj ďalší kandidáti NOVA-KDS-OKS sú typickí svojím dlhoročným a aktívnym odporom proti centralizácii v EÚ.

Kto hľadá dobrú obhajobu kultúrno-etických otázok, nájde ju aj na kandidátke OĽaNO. Známou postavou je Branislav Škripek, podobne publicistka a členka Medzinárodnej aliancie katolíckych ženských organizácií Mária Raučinová, absolventka medzinárodných vzťahov Veronika Remišová, ktorá už v Bruseli 10 rokov pracovala, či Stanislav Trnovec, predseda Klubu mnohodetných rodín.

Kto by chcel voliť SDKÚ, odporúčame krúžkovať Andreja Kmeťa, aktívneho kresťana, člena Spoločenstva Ladislava Hanusa a odborníka na IT.

V tohoročných voľbách do Európskeho parlamentu máme na výber z viacerých dobrých kandidátov. Spory o to, ktorý hlasovací lístok je ten najsprávnejší, nevieme jednoznačne vyriešiť, ale snažili sme sa ponúknuť niekoľko osobností, ktorých by sme v Bruseli radi videli. Veríme, že v sobotu získajú vašu podporu. 

Lukáš Melicher, Lukáš Obšitník

Kategórie: Cirkev, Médiá