Táto otázka sa znovu a znovu stáva aktuálnou, hoci je vlastne už mnohorako zodpovedaná. Dnes mi napadla v súvislosti s poslednými posolstvami zo zjavení Pána v Írsku, kedy Pán Ježiš rozprával o potrebe očistenia sveta. Toto očistenie v kontexte celkového obsahu súčasných svetových udalostí je čo do podstaty vecou

1.) dopustenia utrpenia na ľudstvo z rúk Božích nepriateľov,

2.) zoslania utrpenia na Božích nepriateľov v záujme ich obrátiť.

Prečo však vlastne musíme trpieť? Z Písem dokážeme čítať, že nám, veriacim v Pána Ježiša, vždy všetko slúži na dobré, ale vedeli by sme toto dobro z utrpenia nejako konkretizovať?

Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že modlitba by mala začínať stíšením sa a uvedomením si Božej prítomnosti, a to bez prežehnania. A prežehnať sa pred nejakou činnosťou, učením alebo jedlom? Na to som už vôbec nemyslel.

V tomto semestri však nahliadame na dogmatike v škole na Boha, skúmajúc Jeho trojičnú podstatu. Už sme na konci semestra a okrem veľkého bohatstva reflexií si odnášam do života akýsi pokrok v mojej spiritualite v podobe akceptácie významu prežehnania. Isté základné myšlienky, aký význam má pre nás, kresťanov, prežehnanie a viera v Najsvätejšiu Trojicu, Vám zhŕňam, drahí čitatelia, v tomto, na konkrétny duchovný život orientovanom blogovom článku.

Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z praxe môjho duchovného života a prináša opis mnohonásobného zážitku temnoty mojej duše po tom, ako spácham vážny hriech. Vtedy totiž Božie svetlo akoby zavelí na ústup a mňa akoby Pán nechal do istej znesiteľnej miery napospas Zlému a jeho negatívnym temným myšlienkam, aby som pochopil, čo som si svojím hriechom de facto vo svojej slobodnej vôli zvolil.

Naša spoločnosť ešte 22 rokov po revolúcii vykazuje prejavy ekonomického ochorenia, ktoré sa volá >niečo za nič<. Komunistické ideológie, ktoré presadzovali v praxi tento princíp najotvorenejšie, musia nevyhnutne zlyhať na obyčajnej banalite klasického konceptu ekonomickej spravodlivosti.

Až priveľmi často sa zaoberám, ba trápim víziou, kam kráča naše milované Slovensko. V našej spoločnosti rastie nepokoj a nespokojnosť – a hoci tieto elementy vidíme neraz pred každými voľbami, nadobudol som pocit, že v súčasnom období sú akési výraznejšie, ba priam vyhecované. Ľudia ťažšie veria politickým subjektom, šíria sa opäť chýry o kradnutí, neefektívnom riadení štátu, do popredia vystupujú štrajky, protesty voči klientelizmu, korupcii, byrokratickému aparátu, ktorý spôsobuje, že všetko je na Slovensku akési komplikované vybaviť a zároveň je vždy akosi ťažké sa niečoho dovymáhať.

Verím, že naša spoločnosť potrebuje ozdravenie. A to hĺbkové až do základov myslenia jednotlivcov.

„Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho [stromu života] jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ - A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý...“ (Gn 3,4-6)

Citát z Genezis umožňuje dozvedieť sa logiku pokušenia, nielen tohto prvého, ale aj vôbec každého. Grécky jazyk veľmi dobre vystihol úlohu Satana, ktorú na seba on prevzal – Rozdeľovač („dia-bolos“).
-

Obsah článku

1 Všeobecná skúsenosť (alebo namiesto Úvodu)
2 Moja skúsenosť – Posvätno ako majestát a totalita svätosti
3 Moja skúsenosť – Božstvo ako osobný Priateľ a osobný Spasiteľ
4 Záver

-