Homosexuáli mi nevadia, ale gayov nemám rád. A chcem vám povedať prečo. Iste je mnohým známe, že homosexualita bola dlho považovaná za chorobu.

Som bežný slovenský katolík. Napriek tomu nebudem mať čoraz väčšiu tendenciu uveriť arcibiskupovi na dôchodku ako hocikomu inému. Avšak nie o to ide.

Pred pár dňami uverejnil jeden známy slovenský bloger na svojom blogu text s názvom „Ratzinger v kúte“ (http://kocur.blog.sme.sk/c/220531/Ratzinger-v-kute.html).

„A neuveď nás do pokušenia“... Tieto slová sú denne odriekané nespočetne krát. Je to šiesta prosba snáď najznámejšej modlitby zvanej Otčenáš...

„Prešiel pomedzi nich a odišiel od nich...“ To je iba vyvrcholenie jednoho príbehu. Bol to zázrak v sebaobrane. Tie sa nepočítajú...

Mal vtedy akoby dušu na dlani a učil, ako v stáročných textoch spoznať pravdu. Esenciálnu pravdu o tom, že človek nie je len materiálnou bytosťou. Pravdu o tom, že toto stvorenie je primárne duchovnej podstaty a stále má tomu prislúchajúce schopnosti na dosah. Len keby si svojou slepotou nezatváral dvere a nezaklincovával ich jednotlivými písmenkami Písma. Písmenkami, ktoré On dokázal čítať aj inak...

Ohmatané sväté obrázky či pozlátené ikony. Naivné skulptúry Trojice a Michelangelova Pieta. Sväté obrazy roniace slzy a sochy, ktorým rastú vlasy. Mojžišovo „zlaté teľa“. Aj mňa to niekedy srdí. Som asi tiež intelektuálsky horenos. Ale...