Blog používateľa Margita Žiaková

Čakanie


Nedokonalá fotografia dokonalého Božieho stvorenia.
Sú za ňou desiatky (stovky?) ešte nedokonalejších,
ktoré boli jednoducho vymazané.

Cencúle


Potichučky rástli, s rachotom spadli.
Boli hodné obdivu a zároveň životu nebezpečné.

Cencúle.

V ľadovej jaskyni by sme ich opatrne obchádzali,

Brat potok


Štrbinou v ľade,
vždy potok svoje túžby žblnká.
Hovorí o nich svetu.
Kto si to všíma?
Kto sa nájde?
Na chvíľku zastať,
vypočuť. Máličko.

Chudák a či kráľ?

Človek je často ako
loďka na rozbúrenom mori.
List vo vetre.
Na ceste plnej ľadu
stŕpnuté nohy.
Neistý chudák.
Len potáca sa.
Či aj chodí?
 
A pritom človek,
to je kráľ.
Má veľkú ríšu

Zima a my

Mrzne nám.
A ako na aukcii,
keď prihadzujú kupci na cene,
pridáva zima stupne.
Kam až to chce hnať?
Vieme to,
a či nevieme?
Mrzne nám.

Oblaková


Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia.
V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď.
Keby to človek vždy vedel. Rozdávať. Seba.

Vlaková


Cestovať vlakom, to je nuda,
hovorí niekto, niekto pridáva,
to nie je nuda, to je rovno,
poriadne veľká otrava.

Otrava, nuda, strata času,