Blogy

Letný čas


Letný čas.

Už skoro týždeň
podľa neho vstávame.
Zvykáme si.

A klameme sami seba.

Lebo hovoriť rannému šeru a chladu,
letný čas,

Za slzy som sa nehanbil...

Sestrička Rita. Ako vždy usmiata, vždy pripravená prichystať kávu a vytiahnuť zo špajze nejakú dobrotu vždy nachystanú pre prípadné návštevy. Starká. Sama hovorila, že po albánsky nevie ani slovo. Ale prijať a pohostiť každého, kto sa zastaví vie. Priniesol som jej fľaštičku propolysu. Takú peknú. Tak vravím: "Keď ho miniete, nezahoďte ju, zíde sa." Ona mi na to: "Prelejem ho hneď." A ja že netreba, veď to potom bude zasa príležitosť na návštevu. Vyslúžil som si úsmev s mamičkovským: "Dúfam, že sa zastavíš skôr, ako ten propolys minieme..."

Naša misia


Táto obyčajná fotografia má dnes jedinú úlohu,
potešiť. :-)
Ak sa jej to podarilo,
splnila svoju "misiu".

A čo dnes čaká nás,
aká misia?

Kto hľadá, nájde


Už kvitnú fialky.
A tak som urobila pár fotiek.
Keď som ich sťahovala do počítača,
na rádiu Slovensko,
v relácii „Trendy, móda, životný štýl...“,

„Neboj sa, Mária...“ Lk 1,30


Veľmi dobre poznám dialóg,
ktorý nasleduje po týchto slovách.

Ale,
veľmi dobre poznám aj argumenty,
ktoré viem nájsť ja,
keď mne niekto povie:

Cesta tretej triedy

Je presne taká ako moja životná cesta.

S polepenými či nepolepenými výtlkmi,
zákruta na zákrute,
kúsok po rovine,
potom do kopca
a potom z kopca,

Kedy je človek najviac človekom?

Keď príde ťažká, bolestná situácia,
prídu aj otázky,
na ktoré je ťažké hľadať odpoveď.
Možno aj takáto...

Kedy je človek najviac človekom?

Keď dokáže za každých okolností milovať?