Ak máte nejaké otázky týkajúce sa liturgiky, možete ich posielať na adresu liturgika (at) gmail.com, pričom namiesto (at) uveďte zavináč. Odpovede na otázky budú uverejnené na tejto stránke.

19.1.2009
Dubium: Prislúcha pri slávení Eucharistie, v ktorej koncelebrujú viacerí biskupi, používanie pastorála jedine predsedajúcemu biskupovi, aj ked nie je ordinárom miesta, v ktorom sa slávenie koná?

Resp.:
Vo všetkých liturgických obradoch použitie pastorála prislúcha iba biskupovi, hlavnému celebrantovi, alebo predsedajúcemu sláveniu. To platí o všetkých, akejkoľvek hodnosti.
Avšak pri ordinácii biskupov, novoordinovaný alebo novoordinovaní biskupi použijú pastorál v závere slávenia podľa rubrík Rímskeho pontifikála. (Cf. Notitiae 177 (apr. 1981), s. 231)

9. 4. 2008
Dubium: Majú sa zachovávať smernice už podľa tretieho typického vydania Rímskeho misála, alebo nie, a stále platia smernice z druheho vydania?

Resp.:
Odpovedať na túto otáku nie je jednoduché. Aj tretie typické vydanie totiž zotrváva v kurze prvého typického vydania, ktoré v úvodnom dekréte nemalo predpis exkluzivity a preto sa aj naďalej mohol používať misál Pia V. revidovaný neskoršími pápežmi.
Isté je, že normatíva tretieho vydania dopĺňa a niekedy pozmeňuje predchádzajúcu nomatívu a preto treba zachovávať neskorší predpis.
V latinských omšiach sa samozrejme má používať toto tretie typické vydanie. Norma však zaväzuje aj keď nie je preložená.
Texty nového misála v ľudových rečiach budú samozrejme zaväzovať až po ich oficiálnoom vydaní odo dňa, ktoré určia konferencie biskupov. Chybu neurobí ten, kto bude postupovať podľa latinských noriem, pričom použije príslušné slovenské texty euchológie. Nemožno však s istotou tvrdiť, že by normatíva tretieho typického vydania zaväzovala pri slávení omší v reči ľudu, kým nie je schválený a publikovaný preklad, lebo misál je platný ako celok. Taktiež nie je vhodné vybrať iba niektoré normy zo starého misála a miešať ich s normami nového.

9. 4. 2008
Dubium: Kto smie umývať nohy počas omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok?

Resp.: Celebrujúci kňaz.

Rímsky misál hovorí jednoznačne o celebrujúcom kňazovi, teda biskup, alebo presbyter. Túto úlohu nemôže hlavný celebrant zveriť ani koncelebrantovi, pretože je to gesto predsedajúceho Krista z poslednej večere. Taktiež túto úlohu nemôže vykonať diakon, hoci by predsedal sláveniu liturgie slova na Zelený štvrtok, lebo toto umytie nôh sa môže vykonať iba v slávení eucharistie - teda počas večernej omše na pamiatku Pánovej večere.

9. 4. 2008
Dubium: Pán kaplán v ktorejsi farnosti pravidelne pocas nedeľnej "omše pre birmovancov" premieta v čase, keď by mala byť homília, rozličné filmy, ktoré natočili birmovanci počas prípravy na sviatosť birmovania v "skupinkách". Je takáto prax v zhode s liturgickými predpismi?

Resp.: Certe non - nullo modo! (Isteže nie - v žiadnom prípade!)

Rímsky misál vo Všeobecných ustanoveniach hovorí o homílii takto:
65. Homília je súčasťou liturgie a veľmi sa odporúča. Je totiž nevyhnutná na zveľadenie kresťanského života. Má byť výkladom niektorého bodu Svätého písma, ktoré sa číta alebo iného textu ordinária alebo propria omše dňa so zreteľom na slávené tajomstvo alebo na osobitné potreby poslucháčov.

66. Homíliu má spravidla povedať sám celebrujúci kňaz, alebo ju môže zveriť koncelebrujúcemu kňazovi alebo niekedy, ak je to vhodné, aj diakonovi, nikdy však nie laikovi. V osobitných prípadoch a z náležitých dôvodov môže predniesť homíliu aj biskup alebo kňaz, ktorý je prítomný na slávení, aj keď nemôže koncelebrovať.
V nedele a prikázané sviatky treba mať homíliu vo všetkých omšiach, ktoré sa slávia za účasti ľudu, a nemôže sa vynechať iba z vážnej príčiny; odporúča sa aj v iných dňoch, najmä vo všedné dni Adventu, Pôstu a Veľkonočného obdobia, ako aj v iné sviatky a vtedy, keď sa zíde v kostole viac ľudí.
Je vhodné po homílii zachovať krátku chvíľu posvätného ticha.

Okrem týchto noriem dali upresnenia aj biskupi v diecéznych obežníkoch.
Ak týchto pár jednoduchých noriem kňaz nedokáže pochopiť a dodržať, mal by sa vážne zamyslieť nad svojím povolaním.

9. 4. 2008
Dubium: Musí si každý, kto vstupuje do presbytéria počas omše, kľaknúť?

Resp.: Nie.

Vo Všeobecných ustanoveniach Rímskeho misála v bode 274 sa hovorí: "Ak je však v presbytériu svätostánok s Najsvätejšou sviatosťou kňaz, diakon a ostatní posluhujúci pokľaknú, keď prídu k oltáru alebo od neho odchádzajú, ale nie počas slávenia samotnej omše." (neoficiálny preklad) - táto norma sa týka kňaza, diakona a posluhujúcich, ale nerieši otázku ako sa má zachovať veriaci, ktorý ide do presbytéria napríklad čítať lekciu. Toho by sa týkal ďalší odsek toho istého bodu: "inak každý kto prechádza pred Najsvätejšou sviatosťou, pokľakne, ak neprichádza v sprievode." (neoficiálny preklad) Okrem týchto spomenutých si tiež nekľakajú tí, čo nesú niečo potrebné na slávenie omše - Caeremoniale Episcoporum v č. 70: "Tí, čo nesú veci, ktoré sa použijú pri slávení, napr. kríž, svietniky, evanjeliár, nerobia ani pokľaknutie ani hlboký úklon." (neoficiálny preklad)

9. 3. 2008
Dubium: Môžu kňazi zmeniť alebo vynechať niečo z omše len kvôli tomu, že nemajú ani jedného miništranta?

Resp.: Nie.

Konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu: Sacrosanctum concilium v bode 22, §3. ustanovuje: „Preto vonkoncom nik, ani kňaz, nesmie nič na vlastnú päsť v liturgii pridať, vynechať, alebo pozmeniť."
Normy druhého typického vydania Rímskeho misála uvažujú o omši z hľadiska fyzickej prítomnosti veriacich a rozdeľujú tak omše na omše riadne (kde sú prítomní veriaci) a omše bez účasti ľudu. Nový misál (tretie typické vydanie) upravil nadpis aj obrad druhej spomenutej formy na: omše, na ktorých je prítomný iba jeden posluhujúci. Omše na ktorých by bol prítomný iba sám kňaz, sa pripúšťajú iba z vážneho dôvodu a nemôžu byť pravidlom. V takejto omši kňaz vynechá pozdravy, výzvy a požehnanie na konci omše. Omša, na ktorej je prítomný iba jeden posluhujúci sa podľa nového misála slávi tak, ako omša za účasti ľudu, pričom posluhujúci prednáša časti, ktoré prislúchajú ľudu. (V druhom typickom vydaní mala omša bez účasti ľudu svoje vlastné ordinárium - toto je zrušené.) Omša, kde sú prítomní viacerí veriaci sa nikdy nemá sláviť bez posluhujúceho (aspoň dočasne, alebo "ad hoc" povereného na liturgickú službu). Spoločenstvo veriacich z ktorého by nikto nebol schopný poslúžiť kňazovi pri slávení eucharistie sa dá len ťažko predstaviť. Ani v takom prípade však nemôže kňaz meniť ordinárium omše a vynechať časti, ktoré liturgické normy vynechať neumožňujú.

7. 3. 2008
Dubium: Niekde som počul, že miništranti by nemali byť otočení počas omše tvárou k ľudu, že to môžu len diakoni a kňazi. Je to pravda?

Resp.: Nie.

Liturgické knihy takýto zákaz nespomínajú, ba dokonca na niektorých miestach predpokladajú opak: keď posluhujúci dáva pokyny veriacim, keď lektor číta a podobne. Všeobecnou zásadou je, že aj posluhujúci by sa počas slávenia liturgie eucharistie mali dívať na oltár. Podľa toho, ako je oltár situovaný a ako sú rozmiestnené miesta pre posluhujúcich, sú potom otočení aj posluhujúci. Na suppedaneum však posluhujúci vystupuje len vtedy, ak tam má nejakú úlohu, napríklad librifer obracia strany v misáli (ak nie je prítomný diakon). Je však nesprávnym zvykom, keď miništranti pristupujú k oltáru počas slávenia liturgie eucharistie, hoci tam nekonajú žiadnu službu. Miništranti aj posluhujúci vtedy majú ostať na svojich miestach a odtiaľ participovať na slávení. K oltáru pristupujú len koncelebranti (nie všetci prítomní kňazi) a tí diakoni, ktorí posluhujú celebrantovi.

6. 1. 2008
Dubium: Možno sviece, ktoré sa niesli pri vstupnom sprievode vedľa kríža, zaniesť do sakristie?

Resp.: Nie.

Obnovené vydanie misála sa dôslednejšie prispôsobilo zásade, že všetko, čo je potrebné pri omši, sa nachystá v presbytériu na svojom mieste, alebo sa prinesie počas vstupného sprievodu (kríž, sviece, evanjeliár), alebo počas prinášania darov (dary na slávenie eucharistie, dary pre kostol alebo pre chudobných, oleje na požehnanie - olej katechumenov a chorých - a posvätenie - krizma - a pod.). Tieto predmety potom ostávajú v kostole na svojich miestach, ktoré majú podľa liturgických kníh. Jedinou výnimkou z tohto pravidla sú dary pre kostol a chudobných, ktoré nemajú určené presné miesto, kde sa majú uložiť, z čoho vyplýva, že to nemusí byť v kostole (určené je len, že musia byť mimo oltára - na inom mieste CE 145)
Komunikácia medzi sakristiou a presbytériom sa v liturgických knihách nepredpokladá, počas liturgie majú mať všetci a všetko miesta v kostole, podľa liturgických kníh, a nie sa „hrať na schovávačku" v priľahlých miestnostiach kostola. [AS]

Dubium: Možno sviece, ktoré sa niesli pri vstupnom sprievode vedľa kríža, položiť na abakus (stolík)?

Resp.: Nie.

Obnovené vydanie Spoločných noriem Rímskeho misála hovorí v bode 122 (ed. typica III) takto: „[...] Candelabra vero super altare vel iuxta illud collocantur [...] (Svietniky sa umiestnia na oltár, alebo vedľa neho)"pričom sa vynechalo doterajšie: „vel super abacum (alebo na stolík)" a doplnilo sa „super altare (na oltár)" [AS]