Lebo,

keby bolo biele,
nevideli by sme,
ako sa na ňom pasú baránky.
Keby bolo žlté,
nevideli by sme,
ako na ňom žiari slnko.
Keby bolo červené,
nevideli by sme,
ako sa na ňom zapaľujú zore.
Keby bolo zelené,
nevideli by sme,
ako si k nemu lesy rozprestreli koberec.
Keby bolo sivé,
nevideli by sme, ako sa ho dotýkajú skalnaté štíty.
Keby bolo čierne,
nevideli by sme, ako na ňom krúžia vtáky.
Keby bolo...

Takže, nebo môže byť len modré, aby sme videli všetky tieto krásy.

Fyzici možno teraz pokrútia hlavou a povedia,
že vysvetlenie modrej farby neba, je celkom o inom.
(Zjednodušene povedané, slnečné svetlo nie je bezfarebné,
ale obsahuje všetky farby dúhy.
Pri prechode atmosférou sa najlepšie rozptyľuje modrá farba.)

Našťastie,
človek nemá,
len rozum.
Má aj srdce.
A keď sa ním pozerá na svet,
vidí veci, na ktoré žiadna veda ešte neprišla.

P.S.

Na obrázku je socha Sv. Otca Jána Pavla II. - človeka, o ktorom asi nikto nepochybuje, že pozeral na svet srdcom. Táto socha stojí pred
Sanktuáriom Božieho milosrdenstva v Krakowe Lagiewnikách.