Ľudia

Príbehy zo života bežných ľudí, osobností a svedectvá.

Pookriatie na duši

Strácam sa. Ale tak mi treba. Pred pár dňami som do jedného mailu napísal: „napis nieco nech pookrejem na dusi.“ A včera som v pošte našiel: „to pookriatie na dusi by som potrebovala teraz ja od teba. vymysli nieco.“ Patrí sa zjesť čo som si sám navaril... A tak som myslel a myslel a myslel pol dňa a nič som nevymyslel. Možno som nemyslel... Potom som čosi napísal a keď padol internet, celé som to stratil. Potom som znova myslel a myslel a myslel a prišiel som k tomuto:

Boží muž Nikolla

Keď som ho spoznal, bol to starý zhrbený deduško o paličke, ktorý nechýbal na žiadnej modlitbe v katedrále a večne pýtal väčší ruženec, pretože v jeho veľkých rukách sa skoro každý "obyčajný" stratil.

Postupne som sa o ňom dozvedel viac. Študoval v seminári v Shkodre. Len 3 mesiace pred vysviackou prišiel komunizmus a jeho sviatostné kňazstvo sa stalo nemožným. Keďže ovládal 5 cudzích jazykov, bol pre režim nebezpečný. Oženil sa a očakával pád komunizmu. Dočkal sa ho.

Svet po...


...fenomén WikiLeaks, Cablegate a dôsledky pre moderný svet.

Jednou z hlavných mediálnych tém druhej polovice roku 2010 bola kauza Cablegate, ktorú má na svedomí organizácia WikiLeaks. Termínom Cablegate1 je pomenovaný posledný počin WikiLeaks, ktorý spočíva v získaní a postupnom zverejňovaní 251 287 tajných dokumentov, správ a depeší veľvyslanectiev USA2. Vo väčšine prípadov sa jedná o neoficiálne záznamy a správy diplomatov hodnotiace politikov a pomery v jednotlivých krajinách.

Nasledovanie kríža alebo "čo s utrpením?"

Apoštol Pavol píše: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás“ (Kol 1,24). Keď porozumieme zmysel utrpenia, zažijeme radosť, akú zažil Pavol z Tarzu, ktorého slová opisujú jeho osobný zážitok, ale potom sa vzťahujú aj na iných. A čo Apoštol pochopil, to s radosťou podáva iným, aby to pomohlo iným, ako pomohlo jemu do hĺbky preniknúť význam spásonosného utrpenia. Apoštol nám svojím postojom hovorí, že je dôležité nabrať odvahu neunikať pred bolesťou, nechať ju tam, kde je. Teraz prežívaná bolesť má za cieľ spojiť s miestom, ktoré najviac potrebuje uzdravenie.

V nádeji proti nádeji

Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte biednejšie, ako obyčajne. Napriek tomu, a napriek šomraniu a odhováraniu starších a skúsenejších, som sa vybral v ono ráno učiť náboženstvo do dedinky Kurbnesh. Je to jedna z najvzdialenejších mojej farnosti. Chce to poriadne terénne auto, dobré nervy, dávku odvahy a... za dve hodinky sa tá cesta dá celkom v pohode zvládnuť.

Nech je zvelebené Pánovo Meno...

ponúkam úryvok z jedného chatu... pochopiteľne, podobnosť mien či osôb je čisto náhodná.

brat: dobrý večer :-)
sestra: práve som na teba myslela... že furt chodím na blog – a nič
brat: nestíham... musíš čítať staršie...
sestra: aj teraz som tam ešte kliknutá :) už ťa mám skoro celého prečítaného:)
brat: možno sa mi podarí teraz večer/v noci... keď už vylihujem...
sestra: už vylihuješ?
brat: už... dnes počas sv. omší som bojoval o každé slovo... tak som si poobede ľahol. som v perinke, pijem čajíky, papám cesnačik... :-D
sestra: až na ten cesnačik...
brat: no... priam idylické svätenie nedele :-)

Modlitba v 2400 m.n.m.

Naplánovali sme si túru. Žiadna pohodová prechádzka, ale rovno výstup na najvyšší albánsky vrch na hranici s Macedónskom. Najvyšší štít siaha do 2751 m.n.m. a z albánskej strany naň nevedie žiadny značkovaný chodník (Za komunizmu to bolo nemysliteľné a práve preto, že je na hranici, územie bolo podľa dostupných prameňov zamínované. Po komunizme sa ešte turistický ruch nepozviechal), takže jediná možnosť bol google earth a spomienky z minuloročného pokusu, ktorý skončil po 500 metroch výstupu kvôli dažďu.