Ľudia

Príbehy zo života bežných ľudí, osobností a svedectvá.

Mojim deviatakom

Stretávali sme sa rok na náboženstve. Znovu sa mi potvrdilo to, čo tvrdím o Albánsku už niekoľko rokov - krajina extrémov. Občas to bolo viac krotenie divej zvery ako učenie náboženstva; občas sme sa triasli od zimy a občas z nás tiekol pot; občas rozprávali aj keď nebolo treba a občas by sa v nich krvi nedorezal. Rozlúčili sme sa. Nemám rád lúčenia, lebo sa vtedy patrí byť oficiálny, povedať múdre slovo... Ja som oficiálny nebol. Zobral som ich na výlet (žiaľ, nepodarilo sa mi všetkých naraz) a keď sme sa vracali, doprostred voľnej debaty som si ich posadil na skalu nad kostolíkom a povedal som zhruba toto:

Samaritánka

Dnes som mal sv. omšu v dedinke Kurbnesh. O tom, kde sa nachádza, som písal v ktoromsi predchádzajúcom blogu. Na doplnenie len, že má len abmulanciu prvej pomoci, najbližšia nemocnica je v Rreshene.

Odmietnutá omša

Prišla za mnou jedna babička. Občas sa tak zastaví s tým, že či jej sv. omšu odslúžim. Napriek tomu, že som vedel, aký chce úmysel tej sv. omše, spýtal som sa naň.

Za slzy som sa nehanbil...

Sestrička Rita. Ako vždy usmiata, vždy pripravená prichystať kávu a vytiahnuť zo špajze nejakú dobrotu vždy nachystanú pre prípadné návštevy. Starká. Sama hovorila, že po albánsky nevie ani slovo. Ale prijať a pohostiť každého, kto sa zastaví vie. Priniesol som jej fľaštičku propolysu. Takú peknú. Tak vravím: "Keď ho miniete, nezahoďte ju, zíde sa." Ona mi na to: "Prelejem ho hneď." A ja že netreba, veď to potom bude zasa príležitosť na návštevu. Vyslúžil som si úsmev s mamičkovským: "Dúfam, že sa zastavíš skôr, ako ten propolys minieme..."

Páter Lino

Včera oslávil náš generálny vikár 82 rokov. Ducha má na 28. Pán mi pred pár mesiacmi doprial žiť s týmto múdrym kňazom v spoločnej domácnosti. Prosil predstavených, aby nebol sám a tak, hoci nie som rehoľník, som sa k nemu prisťahoval. Napriek tomu, že ho poznám už dlhšie, mal som kus obavy, ako spolu vyžijeme. Predsa len, je medzi nami rozdiel pol storočia... To, čo som našiel a čo denne prežívam prudko prekonáva moje očakávania.

Pookriatie na duši

Strácam sa. Ale tak mi treba. Pred pár dňami som do jedného mailu napísal: „napis nieco nech pookrejem na dusi.“ A včera som v pošte našiel: „to pookriatie na dusi by som potrebovala teraz ja od teba. vymysli nieco.“ Patrí sa zjesť čo som si sám navaril... A tak som myslel a myslel a myslel pol dňa a nič som nevymyslel. Možno som nemyslel... Potom som čosi napísal a keď padol internet, celé som to stratil. Potom som znova myslel a myslel a myslel a prišiel som k tomuto:

Boží muž Nikolla

Keď som ho spoznal, bol to starý zhrbený deduško o paličke, ktorý nechýbal na žiadnej modlitbe v katedrále a večne pýtal väčší ruženec, pretože v jeho veľkých rukách sa skoro každý "obyčajný" stratil.

Postupne som sa o ňom dozvedel viac. Študoval v seminári v Shkodre. Len 3 mesiace pred vysviackou prišiel komunizmus a jeho sviatostné kňazstvo sa stalo nemožným. Keďže ovládal 5 cudzích jazykov, bol pre režim nebezpečný. Oženil sa a očakával pád komunizmu. Dočkal sa ho.

Redakčné články