Spoznali sme sa pred pár rokmi vďaka zvláštnemu nápadu mojich predstavených. Vraj, aby som pomohol špirituálovi. Ja, také ucho, štvrtáčik v seminári. Svätá poslušnosť. Napriek tomu, že sa mi do toho nechcelo, nevedel som, čo sa odo mňa očakáva a teda ani čo mám robiť. No a keď takto neviem, tak znervózniem. Ešteže náš špirituál Ľubo vie svojím nákazlivým smiechom odľahčiť aj čo sa inak nedá. Tak sme si posedeli, povedali...

Pred nejakou dobou som zachytil zaujímavý „konflikt“ medzi dvomi mužmi, ktorých si veľmi vážim a cením si ich názory – Antonom Srholcom a Vladimírom Palkom. Jeden z nich – kňaz – sa vyjadril, že Cirkev je poslednou baštou totality. Vladimír Palko tvrdí, že Srholec sa míli. Ja si myslím, že pravda je uprostred a zároveň v inej rovine, ako totalita s demokraciou.

Testament Shahbaza Bhattiho, zavraždeného pakistanského kresťanského ministra.

Ide o svedectvo Shahbaza Bhattiho, pakistanského ministra pre náboženské menšiny, ktorého 2. marca 2011 zavraždilo komando moslimských fundamentalistov. Potrestali ho, pretože sa usiloval zmeniť zákon o bohorúhaní, ktorý za 25 rokov jeho uplatňovania pripravil o život stovky kresťanov. Kardinál Jean-Louis Tauran sa o ňom nedávno vyjadril: „V nedeľu 28. novembra ma minister Bhatti prišiel pozdraviť na letisko v Lahore a povedal mi: ,Viem, že ma zavraždia. Obetujem svoj život za Krista a medzináboženský dialóg.‘“¹

Bratislavský Inštitút rodiny poriadal v dňoch 11. a 12. februára 2011 medzinárodnú konferenciu Rodina v treťom tisícročí, na ktorej sa s hlavnou prednáškou účastníkom konferencie prihovoril J. Em. Jozef Kardinál Tomko.
Na základe povolenia, ktoré Christ-Net.Sk získalo, publikujeme prednášku pána kardinála v plnom znení.

EDIT 8.X.2011:

Grécke sloveso μετανοώ (metanoo) sa v slovenskom preklade Písma bežne prekladá ako „ľutujem“. Jeho význam je však širší. Znamená aj „kajam sa“, „zmýšľam inak“ či „mením zmýšľanie“ a označuje vnútornú premenu srdca, ktorá sa navonok prejaví zmenou postoja.

Zo začiatku to vyzeralo takmer beznádejne. Nič nevychádzalo tak, ako som to mal naplánované...
V utorok večer som minul posledný kredit na to, aby som sa s Edim dohodol, kedy vyrážame. Ono stredňajšie ráno bolo kruté. Ani nie tak preto, že by som bol nezvyknutý vstávať do tmy ako skôr pre lejak, ktorý počas noci z ciest spravil rieky. Len pár kilometrov za Rrëshenom bol naprostred cesty spadnutý obrovský balvan. Nechýbalo veľa, aby sme oň opreli auto. V Tirane na letisku to vyzeralo nádejnejšie. Pod mrakom a bez dažďa. Utešoval som sa, že predsa len poletím...

Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo mne búri. Nie preto, že som kňaz a už vôbec nie preto, že mám strach z moslimov či z islamu. Naopak. Spolužitie medzi moslimami a kresťanmi (ako pravoslávnymi tak katolíckymi) je v Albánsku naozaj ukážkové. To je však iná téma daná historicky a tej sa teraz nechcem venovať. Snáď inokedy.
Podľa Mohamada Safwana Hasnu, predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, islam používa rovnicu i + i = i vysvetľujúc, že integrita + identita = ideál. Mne je, žiaľ, nielen z učebníc dejepisu, ale aj zo súčasného diania v islamských republikách známa iná rovnica, o ktorej písal už pán Sienkiewicz. Rovnica, kde sa nič ničomu nerovná, kým nie je všetko islamské. Rovnica, podľa ktorej sa na základe Koránu šíri islam. Tá znie: „Ohňom a mečom“.