Mathias Claudius napísal svojmu priateľovi: „Každý človek potrebuje niekoho, kto ho pozdvihne, keď padá. Kto nás vedie, aby sme nezablúdili a kto mu raz položí ruku pod hlavu, až bude zomierať.

Istá matka pomaly strácala nervy pri výchove svojej dcéry. Nakoniec jej povedala: „ Odteraz sa budem s tebou rozprávať už len prostredníctvom citátov z Biblie!“

Raz, keď matka umývala riad, prišiel k nej malý syn a podáva jej účet,
v ktorom si zarátal svoje nároky za splnené povinnosti:
umytie auta otcovi,ustlanie postele, varovanie mladšej sestry a pod.

„Ten, kto som, clivo zdraví toho, kým by som chcel byť.“

„Verím v Boha, modlím sa sama aj v kostole. Moja rodina a kolegovia v práci ma preto pokladajú za blázna. Neviem, či sa modlím preto, že som blázon, alebo som blázon preto, že sa modlím.

V lone Zeme je toľko zázrakov, ktoré túžia po tom, aby ich človek objavil,
no my ich nevidíme.
Náš život je plný zázrakov, ktoré chcú potešiť naše srdce,
no my ich nevidíme.

Vaše srdce bude hovoriť prostredníctvom vašich rúk,
ba tiež bude hovoriť vašimi očami. Ľudia by mali vidieť Boha vo vašich očiach, keď sa na nich pozeráte.