Spoločnosť

Spoločnosť, jej základy a fungovanie.

Marxova základňa verzus nadstavba - Mal pravdu?


Moji rodičia na tento týždeň odcestovali niekam do prírody ku Žiline, čo je pre nich, Trnavčanov, celkom príjemná zmena. Týždeň som doma sám s bratom, pričom brat domov chodí vlastne iba prespávať, prípadne sa osprchovať. Takže vlastne gazdujem sám. Je to vskutku zaujímavá skúsenosť do života, pretože ma to učí samostatnosti, keďže mnohé veci, ktoré typicky robia za mňa rodičia (pranie, žehlenie, nakupovanie atď.), som musel na týždeň vziať do rúk ja sám. Stal som sa na týždeň pánom domu a dospelým v plnom zmysle slova. No... možno nie až tak v plnom zmysle, pretože mi rodičia nechali nejaké peniaze na gazdovanie, čiže som si ich nemusel ísť zarobiť poctivou prácou.

Uvedomil som si počas týchto „gazdovských“ dní, že celá moja intelektuálna práca musela (mierne povedané) ustúpiť, akonáhle som bol hladný. To znamenalo umyť riady, pripraviť nádoby, niečo upiecť (napr. pizzu) a potom to všetko po zjedení umyť a upratať. Čo ak by som doma nemal tú pizzu? Musel by som variť! Ale čo variť? Musel by som ísť nakupovať do potravín... A tak som si spomenul na Marxa a na jeho ZÁKLADŇU verzus NADSTAVBA. On hovoril, že základom spoločnosti je výroba – človek musí mať najprv uspokojené základné potreby, a potom možno budovať niečo naviac, napr. intelektuálne uvažovanie, nadstavbu.

Potvrdzuje moja týždňová skúsenosť, že mal Marx pravdu? A čo na to kresťanstvo?
-

Miesto a poslanie kresťanskej kultúry v dnešnej Európe


Je obvyklé zočiť, že kresťanská kultúra sa formovala mimoriadne pomaly, ba až neočakávane bez jasného vplyvu, pričom od konca stredoveku a rozpadu feudálnych spoločností môžeme badať budovanie autonómie kultúrneho prvku v európskom povedomí – autonómie voči náboženstvu. K tomu prispelo rozštiepenie západného kresťanstva v čase reformácie, kolonializmus a nepochybne práve osvietenstvo a osvietenské revolúcie (obzvlášť Veľká francúzska revolúcia). Výsledkom tejto autonómie je prekvapenie mnohých turistov z Ázie, ktorí nerozumejú tomu, ako málo sú európske povedomie a životný štýl poznačené kresťanstvom.

Kresťan je v zmysle evanjelia povolaný vnášať do spoločenských problémov nadprirodzenú hodnotu osobného kresťanského vzťahu, nazývaného „láska“, a premeniť ho na spoločenský étos, v dôsledku ktorého sa vyformuje špecifické spoločenské zriadenie – kresťanské spoločenstvo. (porov. CSONTOS, L.: Úvod do filozofie kultúry. Bratislava : Aloisianum, 1996, s. 165.) Do akej miery je v dnešnej Európe priestor pre zriadenie kresťanského spoločenstva? Aké má evanjelium možnosti?
-

Politologický kútik: Kto sa bojí zašpiniť si ruky, ten odmieta realitu


V tomto semestri mám v škole, kde študujem filozofiu, kurz nazvaný „Filozofia kultúry“. Učí nás ho profesor Csontos, kňaz a jezuita – a ten nám aj napísal v deväťdesiatych rokoch vyše 240-stranové skriptá, ktoré si musíme nasypať do hlavy, ak chceme kredity za úspešnú skúšku. Prečo o tom hovorím? Pretože som sa v týchto skriptách dozvedel zaujímavé názory a myšlienky, ktoré, myslím, do hĺbky ovplyvnili môj politický svetonázor resp. pohľad na politiku – politiku, v ktorej sa usmerňuje a vedie ľudská kultúra v jej najvšeobecnejšom zmysle slova.

Chcel by som v tomto blogovom článku ukázať, ako samotný filozof, teológ a jezuita profesor Csontos popisuje politickú činorodosť občana v kontexte jeho povinnej kultúrnej formácie. Povedané jednoduchšie: Aj keď je politika špinavá, netreba sa znechucovať, ale naopak treba uchopiť opraty.

V článku neprezentujem žiadnu z politických strán, ani ľavicu či pravicu. Ide skôr o názor na politiku vo všeobecnosti, podporený autoritou profesora Csontosa. :-)
-

Je dnes ešte priestor pre slovanskú vzájomnosť?


Tento článok nechce byť úvahou nad minulosťou a dejinami 19. storočia, kedy sa mnohí naši národovci snažili obrodiť Slovač v kontexte celkovej panslavistickej vzájomnosti. To už bolo dávno. V článku sa chcem skôr zamyslieť nad priestorom „tu a teraz“. Píše sa rok 2009, 21. storočie je v plnom prúde – aspoň sme sa v plnom prúde doňho doslova vrhli, akoby nás to malo oslobodiť od spomienok na hrôzy predchádzajúceho storočia... Ako sme na tom so slovanskou vzájomnosťou v súčasnosti? Je vôbec takáto otázka na mieste, alebo je to už dávno prekonané? Je správne, ak je to prekonané? Ak to nie je správne, čo sa s tým dá robiť?

V článku sú predovšetkým analyzované slovensko-česká a slovensko-ruská vzájomnosť a ich perspektívy do budúcna.
-

Prečo technizácia až v novoveku, a nie už pri vzniku filozofie?


Som fanúšik sci-fi seriálu Hviezdna brána, ktorý poznám už dlho, no až v súčasnosti som ho začal sledovať od jeho začiatku a pravidelne na televízii Nova ho aj sledujem (hoci teraz cez semester ho nie vždy stihnem). A tam sa stretávam s fiktívnymi mimozemskými civilizáciami, ktoré sú mnohokrát vyspelejšie než naša „Taura“ (teda Zem) a často túto vyspelosť zdôvodňujú tým, že ich civilizácia je staršia, alebo dokonca že „zrejme nemali temný stredovek“, takže sa ich veda mohla nerušene a rýchlo vyvíjať. To ma privádza k zamysleniu nad dejinami našej pozemskej techniky a miery technizácie našej civilizácie.

Prečo sa prudká technizácia začala až tak pomerne neskoro, teda v novoveku? Kde by sme boli, keby sa ľudia systematicky venovali experimentálnemu rozvoju vedy už v staroveku alebo v stredoveku? Pozrime sa na tieto otázky trošku bližšie. Hm.
-

Analýza: Má sa Cirkev miešať do politiky?


„Cirkev vždy rešpektuje a podporuje politickú slobodu a zodpovednosť občanov.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2245)

„Nech (Cirkvi) je vždy a všade dovolené hlásať v naozajstnej slobode vieru, učiť svoju náuku o spoločnosti, nehatene plniť svoje poslanie medzi ľuďmi a vyniesť mravný úsudok aj o veciach týkajúcich sa politického poriadku, keď si to vyžadujú základné práva človeka alebo spása duší, používajúc všetky a výlučne tie prostriedky, ktoré sú v zhode s evanjeliom a zodpovedajú dobru všetkých podľa rozličných časových okolností a pomerov.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„Je veľmi dôležité, najmä v spoločnosti pluralistického typu, mať správny názor na vzťahy medzi politickým spoločenstvom a Cirkvou, a robiť jasný rozdiel medzi tým, čo jednotliví alebo organizovaní veriaci podnikajú vo svojom mene ako občania, dajúc sa viesť svojím kresťanským svedomím, a čo konajú v mene Cirkvi vedno so svojimi duchovnými pastiermi.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mk 12,17)

„Za rozumných považujeme len tých, ktorých názory sa zhodujú s našimi.“
-
Nedávno sa na christneťáckom chate viedla búrlivá diskusia na túto tému. Ja som sa nezapojil, bol som iba divák, pretože som svoj názor ešte nemal premyslený, ale o to viac ma to donútilo nad touto témou rozmýšľať a spraviť si konečne názor. Ten tu chcem teraz prezentovať. :-)

Vypísal som päť citátov, jeden z Katechizmu, dva z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes z Druhého vatikánskeho koncilu, jeden z Markovho evanjelia a jeden z istého humoristického časopisu, pričom verte, že aj tento posledný citát tu má svoje opodstatnenie. Sledoval som nimi určitý cieľ – a síce budem týmito citátmi podporovať svoj pohľad na vzťah Cirkvi ku štátnej alebo regionálnej politike (lat. sapientia civilis).
-

Sonet o vytúženej ľudskej spoločnosti

Vo voľnom čase som sa pokúsil zložiť niekoľko vizionárskych sonetov o veľkých problémoch našej súčasnej spoločnosti. Možno, ak sa Vám, drahí čitatelia budú páčiť, tak ich rozšírim a spravím aj ďalšie sonety o ďalších problémoch. :-)

Zatiaľ ponúkam len tri sonety – „O moci peňazí“, „O ničení životného prostredia“ a „O Bohu a sekularizácii“.
----

1.
O moci peňazí

-
Koristníci hlodajú, zisk je im božstvom,
úspech definujú len peňazí množstvom.
Vytĺkať kapitál pre účasť na smotánke –
to cieľ toho, kto chce byť v novinách i v telke.
-
Demokracia vládou ľudu ponáša sa byť,
lež skôr horkosť vlády hlúposti dáva nám piť.
Je to devastujúca vláda finančnej bankovky,
Bo ak tú nemáte, dávate gól do vlastnej bránky.
-